6 Uvedenej problematike venuje autor tohto príspevku osobitnú pozornosť

6 Uvedenej problematike venuje autor tohto príspevku osobitnú pozornosť v práci s názvom Úvod do filozofie dejín (bližšie pozri ([17], 32-40 ).
7 Sú dokonca aj autori, ktorí tvrdia, že v Machiavelliho diele prevládajú tie (či také) rady vladárom, ktoré buď nie sú v rozpore s morálkou, alebo morálku z riešenia politicko-mocenských problémov nevylučujú (porovnaj [10], 443). Iní autori zasa (naopak) zdôrazňujú, že motívom Machiavelliho reflexií problematiky vzťahu morálky a politiky je ignorovanie morálky v politike a pod. (porovnaj [18], 59-60).
8 Nie náhodou bol ako anti-machiavellizmus uvádzaný a charakterizovaný už Campanelov spis Atheismus tiumphatus. V zjavnej „kontra-pozícii“ voči Machiavellimu rozvíjal svoje názory na morálku aj Thomas Morus (1478-1535). Pripomíname, že podľa autora slávnej Utópie, je skutočná morálka nezlučiteľná so správaním sa človeka, ktorého cieľom je kumulovanie moci, hromadenie majetku a maximalizácia zisku za každú cenu. Morus bol naopak presvedčený, že: „tam, kde trvá (a vládne) súkromné vlastníctvo, kde sa všetko meria peniazmi“, tam nemožno vytvoriť spravodlivé zriadenie a potom tam ani nemožno hovoriť tam nemožno vytvoriť spravodlivé zriadenie a potom tam ani nemožno hovoriť o blahu pre všetkých (porovnaj [19], 53). Žiť cnostne znamená – podľa T. Mora – nežiť sebecky, nesledovať svoje egoistické ciele, ale žiť s ohľadom na druhých, pomáhať druhým, byť pre druhých záchranou a útechou (porovnaj [19], 80, 86, 87