Základné rozdelenie zákonov, ktoré človek poznáva a má rešpektovať pri rozhodovaní o svojich činoch sú dvojakého druhu. Prírodné zákony a pozitívne zákony.
2.2.1. Prírodne zákony, zákon prírody.
Je to prirodzený zákon, ktorý je určený pre nerozumné a neslobodné bytia, teda ktorý sa nachádza v prírode. Jeho meno je odvodené od skutočnosti že zahrňuje všetky zákony prírody ktoré poznáme. Zahŕňa zákony, ktoré sa týkajú prírody ako takej. Jeho základnou charakteristikou je všeobecnosť. Tento prírodný zákon platí pre celé univerzum a riadia sa ním tak nerozumné, ako aj rozumné bytia.
(Človek ako prirodzené bytie musí zachovávať množstvo zákonitostí a zákonov, ktoré existujú nezávisle na ňom, a on im podlieha. Tieto prirodzené zákony patria k reálnemu svetu, ktorý tu existuje a človek im podlieha. Nečuduje sa týmto zákonitostiam, ani sa nimi necíti ohrozený, ani obmedzovaný, ale snaží sa ich poznať a využiť pre svoje dobro. Človek ich nemôže ani ignorovať, ale musí s nimi počítať a využiť pre svoje dobro. Takými prirodzenými zákonmi sú napríklad zákony prírody. Sú odôvodnením skutočnosti, ktoré poznáme. Že sa strieda deň a noc, že sa menia ročné obdobia, jar, leto, jeseň zima a pod. Tieto zákony sa človek snaží poznať a využiť pre svoje dobro. Spoznáva reálne prejavy prírody a počasia a podľa nich si naplánuje čo bude sadiť, kedy čo zaseje, čomu sa v danej oblasti bude najviac dariť, aká architektúra sa kde hodí, aké materiály používať na ktoré formy stavieb a pod. Tieto veci človek prijíma ako samozrejme a nechápe ich ako svoje obmedzenie, ale naopak, ako výsadu, ako prínos, ako špecifické dobra. Človek sa podriadil tomu, že v istých zemepisných šírkach sa nebude dariť istým plodinám a preto ich tu nepestuje, lebo by nedozreli. A to nechápeme ako náš handikep. Prijímame to ako prirodzené chápeme to ako dobro).
Žádné komentáře:
Okomentovat