Tu treba povedať, že sú názory, ktoré hovoria, že pre oblasť výskumu by nemali platiť nijaké obmedzenia, aby sa výskum mohol posúvať dopredu bez akýchkoľvek prekážok a zbytočných diskusií. Tu majú na mysli, že uvádzanie étosu a noriem mravnosti do oblasti výskumu je brzdou jeho rastu a napredovania. Na danú námietku je potrebné odpovedať, že výskum má byť zameraný pre dobro človeka. Výskum pre výskum je zbytočný. Všetko čo sa objaví má zlepšiť a zjednodušiť život človeka. A tak veda má skúmať to, čo človeku prospieva či už ako bytosti individuálnej ale aj spoločenskej. Je zbytočné skúmať niečo čo nijako neovplyvní život človeka, ktorý v danom svete sa dá ľudský dôstojne prežiť.
Preto je potrebné aby človek a spoločnosť spolurozhodovali o tom, ako budú použité prostriedky venované výskumu.
Ďalším spôsob delenia etiky je podľa uhla jej praktického významu a zorného uhla jej zamerania. Tak ju môžeme podeliť na teoretickú a prktickú, alebo ju dnes nazývame aplikovanú etiku.
Porov. ANZENBACHER, A.: Úvod do etiky, s. 5.
Tak sa uvádzalo na stretnutí komisii pre etiku výskumu v Európe, kde politici zdôrazňovali nezávislosť vedcov a vyzývali na tolerantný dialóg o etike výskumu. Stretnutie výborov pre etiku výskumu v Európe s pracovným názvom spoločný pohľad do budúcnosti, sa konalo 27-28 januára 2005 v Bruseli. Porov. www.euractiv.sk
Žádné komentáře:
Okomentovat