Spoločné konštatovanie – etika a morálka. Všetky uvedené postoje a metódy na zadefinovanie rozdielov medzi morálkou a etikou hovoria o istých spoločných znakoch a postojoch. Takmer všetky chápu etika ako filozofickú disciplínu, ktorá sa zaoberá motiváciou a kvalitou ľudských skutkov a morálku chápu ako disciplínu ktorá sa zameriava na skúmanie ľudských skutkov zo strany platných a záväzných noriem, či už prijímajú nadprirodzený rozmer pomoci Božieho zjavenia, alebo ho odmietajú. V podstate ide o to, že moralista sa venuje samotnému zneniu záväzného zákona a rozoberá skutočnosť ako by mal človek konať aby jeho konanie bolo mravné. Rozoberá teda samotný zákon a jeho možné formy použitia. Celý rozmer jeho záujmu je zaoberať sa ľudským skutkom aby nebol porušením záväznej normy, lebo je na škodu samotnému konateľovi.
Je treba povedať, že táto príručka etiky je zameraná predovšetkým na autorov ako je A. Anzenbacher, alebo už spomenutý J.V. Příkaský, ktorí patria medzi zástancov klasickejšej formy chápania etiky uvádzanej sv. Tomášom Akvinským.
1.2. Rozdelenie etiky.
Etiku ako disciplínu skúmania ľudských skutkov a ich morality môžeme podeliť aj tým spôsobom, že vychádzame z toho akú metodológiu práce používa pri hodnotení ľudských skutkov a etickej povahy ich rozhodnutí. Rozdielnosť stojí na tej skutočnosti, či
Žádné komentáře:
Okomentovat