Prirodzené práva vysvetľuje súhrn noriem a zákonov

Prirodzené práva vysvetľuje súhrn noriem a zákonov – tzv. pozitívne právo.
Historický vývoj:
1. Edikt milánsky (r. 313 n.l. Konštantín Veľký) – potvrdil právo na slobodu svedomia a náboženskú slobodu
2. v období osvietenstva (J.J.Rousseau a F.Voltaire) obhajcovia ľudských práv, vyvrcholenie vo Veľkej francúzskej buržoáznej revolúcii – bratstvo, rovnosť, sloboda
3. v 19.st. – veľa vyhlásení o ľudských právach a postupné uzákonenia v ústavách štátov – napr. právo na prácu, volebné právo
4. v 20.st. sa podpisujú už medzinárodné deklarácie a zmluvy:
1948 – Všeobecná deklarácia ľudských práv
1950 – Európska zmluva o ochrane práv a základných slobôd (v Štrassburgu EU súdny dvor pre ľudské práva)
1966 – Medzinárodný pakt o občianskych a ľudských právach
1966 – Medzinárodný pakt o hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach
1975 Helsinki – Záverečný akt Konferencie o bezpečnosti a spolupráci v Európe
1990 – Parížska charta pre novú Európu
SR – v r. 1993 prijalo Listinu základných práv a slobôd, ktorá je zakotvená aj v Ústave