Povinnosť teda človeka zaväzuje (núti) k rešpektovaniu kategorického imperatívu. Konanie človeka je mravné, ak je v súlade s kategorickým imperatívom. Konať v súlade s kategorickým imperatívom je povinnosťou človeka. Kritériom a nástrojom, na základe ktorého s konečnou platnosťou človek rozhoduje o mravnosti resp. nemravnosti svojho konania je svedomie. Svedomie nie je determinované empiricky. Svedomie je determinované jedine rozumom. Z Kantových úvah o „povinnosti“ a jej význame z hľadiska mravného konania vyplýva aj jeho koncepcia „rigorizmu“. Pod pojmom „Kantov rigorizmus“ rozumieme povinnosť človeka konať mravne resp. dodržiavať mravné zásady za akýchkoľvek okolností. Napr: Sľub treba dodržať vždy (za každých okolností). Zabiť nemožno za žiadnych okolnosti.
FILOZOFIA ,,DEJÍN ĽUDSKOSTI“ A ,,ETIKA HUMANITY“
J.G. HERDERA
Bol súčasníkom I. Kanta (18. Storočie). Jeho základné dielo sa volá ,,Idey k filozofii dejín ľudskosti“. Vychádza v Prahe 1941 pod názvom ,,Vývoj ľudskosti“. Metodologickým východiskom bol naturalistický historizmus, ktorý vyzdvihuje význam geografických faktov. Rozvíja sa v koncepcii Bacona. Podľa tohto naturalistického historizmu je vývoj ľudstva pokračovaním vývoja prírody.
Žádné komentáře:
Okomentovat