MdM sa nestotožňuje s názorom, že človek ako vrchol božieho stvorenia

- MdM sa nestotožňuje s názorom, že človek ako vrchol božieho stvorenia je po Bohu najdokonalejšou bytosťou a teda, že mu patrí vláda nad prírodou a svetom. Človek nie je najvyšším článkom v kozmickej hierarchii, nie je korunou tvorstva, nie je centrom všetkého, lebo všetko, čo na tomto svete je, nebolo stvorené pre človeka
- MdM sa stotožňuje s názorom antického mysliteľa Plínia Staršieho, ktorý tvrdil: „Aj keď je človek tvorom najnadanejším, je súčasne najbiednejším a najkrehkejším zo všetkých tvorov“
- MdM chápe človeka v organickej jednote s prírodou – človek je prírodnou bytosťou (vracia človeka do prírody)
- prírodu chápe ako ľudskú, „civilizačnú matku“ – človek je jeden z jej plodov (prírody), neoddeliteľnou súčasťou prírody
- človek nie je výnimočným objektom Božej starostlivosti. Je bytosťou, ktorá žije podľa prírodnej zákonitosti
- tým, že MdM zdôrazňuje súvislosť človeka s prírodou, nadobúda jeho antropológia naturalistický charakter (prírodné sa presúva do roviny ľudskej, človek je prírodná bytosť).

MdM učenie o morálke
- jeho učenie o morálke je bezprostredne späté s učením o človeku má teda naturalistický charakter
- východiskom jeho úvah o morálke človeka je jeho chápanie slobody. „Ak človek nie je slobodný, nemá zmysel hovoriť o morálke“. (I. Kant)
- sloboda spočíva v rešpektovaní prírodnej zákonitosti a konaní podľa prírodnej zákonitosti
- človek je slobodným ak sa pohybuje v hraniciach prírodných zákonitostí
- MdM tvrdí, že aj učenie o morálke je potrebné budovať na prírodných základoch
- základom jeho etiky je učenie o cnosti