Platón rozvíja problém etiky v dialógoch:
„Charmides“- analýza striedmosti
„Laches“- tu sa zaoberá problémom statočnosti
„Menon“- tu nastoľuje otázku chápania cnosti
„Eutyfron“- skúma problém (charakter) dobra a zbožnosti
V dialógu „Eutyfron“ sa na pozadí vzťahu bohov k dobru reflektuje aj vzťah morálky a náboženstva. Platón v tomto dialógu ústami Sokrata vyjadruje názor, že „dobro sa páči bohom preto, lebo je dobrom“, teda, že „dobro sa nestáva dobrom preto, lebo sa páči bohom“. J. Poppelová z tohoto vyvodzuje, že dobro je tu postavené nad bohov, myšlienka mravnosti nad myšlienku náboženskú. Dobro je v tomto dialógu prezentované ako hodnota sama osebe, čo môže evokovať záver o nezávislosti tejto hodnoty od náboženstva, avšak netreba strácať zo zreteľa skutočnosť, že dobro je nábožensky nezávislé len relatívne (t.j. len v istej významovej rovine).
Napriek tomu, že sa Platón venoval otázkam morálky vo viacerých svojich prácach, sám ešte etiku ako náuku o morálke nevytvoril. Urobil to neskôr Aristoteles.
Žádné komentáře:
Okomentovat