Lockove názory na morálku vyplývajú z jeho názorov na poznanie. Charakter Lockovej etiky je podmienený (určený) charakterom Lockovej gnozeológie. Locke odmieta a priorizmus a ako empirik je stúpencom a posteriorizmu. Ako Locke odmieta gnozeologický a priorizmus (tj. učenie o vrodených ideách), odmieta aj tzv. etický a priorizmus (tj. učenie o vrodenosti nejakých mravných noriem). Človek má podľa Locka jedinú (tak povediac „vrodenú“) dispozíciu a tou je schopnosť pociťovať rozkoš, resp. bolesť. Všetky ostatné mravné normy aj príkazy sa odvodzujú od ľudskej túžby pocítiť a prežiť rozkoš.
Dobro a zlo sa potvrdzujú ako dobro, resp. ako zlo, len vo vzťahu k pociťovaniu rozkoše, resp. bolesti. Dobré je to, čo spôsobuje rozkoš, čo umožňuje pocítiť a prežiť rozkoš. Zlo je –naopak- to, čo je akýmkoľvek spôsobom späté s bolesťou, s prežívaním bolesti, utrpenia a tď. Kritériom mravnosti sa takto stáva pociťovanie a prežívanie rozkoše, resp. bolesti. U Locka nachádzame zárodky tzv. „utilitaristického hedonizmu“.
Žádné komentáře:
Okomentovat