Podstatou tohoto učenia o bytí je Descartove učenie o substancii.
Substancia, tj. podľa Descarta pojem, ktorým sa označuje to, čo jestvuje samo o sebe, čo k svojej existencii nepotrebuje nič iné, čo má príčinu v sebe samom (causa sui). Descartes hovoril o troch substanciách:
1. substancia mysliaca- res cogitans (myslenie, vedomie, človek)
2. substancia rozpriestranená- res extensa (príroda)
3. substancia nekonečná- res infinitas (Boh)
U Descarta nájdeme aj chápanie prírody v zmysle Boha. V „Meditáciách o prvej filozofii“ píše: „Prírodou vo všeobecnosti nerozumiem nič iné ako Boha“. Z tohoto Descartovho chápania prírody ako Boha možno urobiť záver, že v pravom slova zmysle Descartes uznáva len jednu jedinú substanciu, a tou je res infinitas, čiže Boh, lebo iba Boh nepotrebuje k svojej existencii nič iné, iba Boh má príčinu v sebe samom. Res cogitans a res extensa možno teda považovať len za relatívne substancie. Jedinou absolútnou substanciou je Boh.
Problematika morálky v diele „Vášne duše“.
Problematika morálky ako problematika správania sa človeka v súlade s určitými normami, je rozvíjaná v Descartovom diele „Vášne duše“.
Žádné komentáře:
Okomentovat