Aby sa poznanie zbavilo omylov, aby bolo pravdivé, musí byť založené na spoľahlivej metóde. Bacon za takúto metódu považoval induktívnu metódu, tj. postup od jednotlivého k všeobecnému. (Všeobecnú výpoveď o veci možno získať len na základe jednotlivých poznatkov o nej a tieto jednotlivé poznatky o veci získava človek najskôr na základe vnemov a zmyslovej skúsenosti.)
Veľký význam Bacon pripisoval pozorovaniu a experimentom ako nástrojom rozvoja ľudského pozorovania. Experiment je nielen nástrojom objavovania nového poznania, ale je aj spôsobom dokazovania jeho pravdivosti, prípadne nepravdivosti a pod.
V práci „Nová Atlantída“ skúma problematiku človeka a ideálneho spoločenského zriadenia. Nadväzuje tu na Platónovu „Utópiu“ o ideálnom štáte, v ktorom majú vládnuť filozofi. Podľa Bacona v ideálne usporiadanej spoločnosti majú vládnuť mudrci, vedci, ktorí sú sústredení v tzv. Šalamúnovom dome. V ideálne usporiadanej spoločnosti majú všetci obyvatelia prístup k vzdelaniu, k zdravotnej starostlivosti a tď. Baconova ideálna spoločnosť garantuje ľuďom právo na prácu, slobodu svedomia i náboženského presvedčenia. Bacon v tomto diele hlása humanizmus a toleranciu.
Jeho „Nová Atlantída“ má viaceré spoločné črty s renesančnými utópiami, tj. s dielom T. Moora: „Utópia“ a tiež so spisom T. Campanellu: „Slnečný štát“.
Žádné komentáře:
Okomentovat