Vyučovacie zásady

Zásada trvácnosti
Žiak si osvojené poznatky má zapamätať tak, aby si ich mohol v prípade potreby vybaviť a náležite ich použiť. Trvácnosť a použiteľnosť vedomostí je významným kritériom úspešnosti edukačnej práce pedagóga. Faktom je, že hneď po osvojení učiva začína proces zabúdania a uplatnením tejto zásady tento proces možno u MP postihnutých zmierniť, alebo udržať v únosných dimenziách. MP majú pamäť narušenú vo všetkých fázach – poznatok si ťažko zapamätávajú, nevedia ho dlhšie udržať v pamäti, majú problémy pri jeho vybavení, s jeho transferom, použitím, uplatnením, proces zabúdania u nich prebieha oveľa rýchlejšie, než u intaktných jednotlivcov. V týchto kvalitách sú značné rozdiely od stupňa, typu postihnutia a od individuálnych osobitostí. Trvácnosť poznatkov závisí od kvality osvojenia si poznatkov, od ich fixácie, kontroly a hodnotenia, od životnosti, aktuálnej a praktickej uplatniteľnosti poznatkov, pričom je nutné rešpektovať a uplatňovať aj ostatné vyučovacie zásady. Trvácnosť poznatkov závisí aj od dostatočného záujmu žiaka, jeho miery samostatnosti v učení, od hygieny duševnej práce, dostatku možností pre spájanie poznatkov so životom...
Vašek (in Vančová, 2005) k týmto zásadám priraďuje aj:
- princíp kompenzacionalizácie – zameranie na rozvoj a využívanie kompenzačných mechanizmov jednotlivca,
- princíp ortofunkcionalizácie – vytváranie a rozvíjanie žiaducich funkcií postihnutého,
- princíp hyperemocionalizácie – posilňovanie „osobných citov“ a citového prežívania u postihnutých,
- princíp detenzionalizácie – uvoľňovanie tenzií, stavov napätia u postihnutých,
- princíp substitucionalizácie – nahrádzanie poškodených senzorických kanálov inými,
- princíp synergetizácie – spájanie podnetov a reakcií do celkov v záujme vyvolania väčších účinkov.