Pedagogika vychádzajúca z dieťaťa

Pedagogika vychádzajúca z dieťaťa
- ostrá kritika tradičnej školy a aspoločnosti
- vyzdvihuje vzťah dieťa-kultúra, obrátenie pozornosti na dieťa – radikálne zastáva stranu dieťaťa
- výchova je len púhym vývinom, dieťa nechá jednoducho rásť – vychovávateľ zasahuje málo, odstraňuje len rušivé momenty rastu
- človek chápaný ako bytosť, ktorá na základe pudu inštinktívne vie, čo jej pomôže
- Rousseauova téza o negatívnej výchove tu je oživená
- podporuje výskum detského sveta
- Berthold Otto, Mária Montessori, Ellen Keyová (Storočie dieťaťa –1900)

Hnutie pracovnej školy
- manuálna zručnosť opäť zaradená k predmetom – školské dielne, záhrady
- otázka všeobecného ľudského vzdelania, prípravy na remeslo
- ovplyvnené Johnom Deweyom, Williamom Jamesom (praktická manuálna činnosť je prirodzený spôsob pre celé učenie – learning by doing)
- priblíženie vyučovania k životu
- Georg Kerschensteiner, Hugo Gaudig

Škola akcentujúca produktívnu činnosť
- ideál školy podľa Marxovej myšlienky, že mravná výchova sa má budovať ako nadstavba produktívnej telesnej práce
- dieťa považované za malého pracujúceho, centrom výchovy je výrobný proces (učenie postupov, prostriedkov, predaj výrobkov)
- deti majú v škole prevziať podľa možnosti všetky hospodárske úlohy
- Robert Seidel, Kerschensteiner, Paul Oestreich
- vplyv aj Daltonský plán Helen Pankhurstovej – práca v triede nahradená prácou v laboratóriách a kabinetoch
- príbuzné črty možno hľadať aj u A. Ferriera, C. Freineta

Pokusy o prestavbu školského života
- vidiecke výchovné domovy, spoločenské školy, Jenský plán, Waldorfská škola
- odklonenie od masového vyučovania, snaha o vybudovanie skutočného spoločenstva, nahradenie predmetov odbornými kurzami, individuálne učenie sa, vzor - rodina
- škola má stratiť charakter neosobnej ustanovizne a stať sa druhým domovom
- H. Lietz