2. HROMADNÉ A FRONTÁLNE VYUČOVANIE
- začalo sa používať na prelome 16./17. storočia, dodnes všeobecne najrozšírenejšie
- zásada J. A. Komenského „učiť všetkých všetkému“ - požiadavka na univerzálne poňatie vzdelávania založená na hromadnom vyučovaní
- vytvorenie skupiny žiakov približne rovnakej vekovej hranice a mentálnej úrovne → v praxi vytvorenie školskej triedy podľa veku detí. Žiaci počas výučby plnia v rovnakom čase rovnaké učebné úlohy, teda preberajú rovnakú látku a postupujú jednotne (hromadne) rovnakým spôsobom. Úlohou učiteľa je riadiť učebnú činnosť žiakov naraz - frontálna výučba
- žiaci mimo priemeru sa prispôsobia alebo sú k prispôsobeniu donútení, v skutočnosti sú však na obtiaž - vyrušujú a komplikujú prácu učiteľa
- usporiadanie učebne → stredoveká tradícia (vplyv umiestnenia ľavíc v kostoloch), zvyčajne 3 rady ľavíc, stabilné miesta - zasadací poriadok, vpredu (niekedy na vyvýšenom stupienku) miesto pre učiteľa - centrum riadenia výučby.
- organizačné rozčlenenie vyučovacej doby - systém vyučovacích jednotiek (hodín v dĺžke 45 min.), ktoré po sebe pravidelne nasledujú a sú oddeľované prestávkami. Do vyučovacích hodín sa rozdelil obsah učebnej látky a vznikol systém učebných predmetov. Organizáciu školského dňa určuje rozvrh hodín.
- hromadná výučba - 1. trieda ako skupina žiakov rovnakého veku
2. systém nadväzujúcich učebných jednotiek a striedajúcich sa
predmetov
3. frontálny spôsob vyučovania
- jedná sa teda o triedne hodinový a predmetový systém
- práca učiteľa je veľmi produktívna, zvyšovanie úrovne znalostí a zručností žiakov, náklady neveľké, stačia základné vyučovacie prostriedky. Žiaci sú ale len pasívni príjemcovia informácií a vykonávatelia pokynov, treba veľké úsilie učiteľa na udržanie ich pozornosti a na motiváciu k učeniu. Je preto vhodné zavádzať metódy a formy individualizovaného vyučovania.
Žádné komentáře:
Okomentovat