Ďalšou teóriou opierajúcou sa o prirodzené procesy je schopnosť lesných porastov viazať CO2 pre potreby svojho metabolizmu. Rôznymi pokusmi sa však dokázalo, že stromy dokážu absorbovať a premeniť na rastlinnú hmotu len 10% CO2 produkovaného ľudskou činnosťou. Čo nestačí na riešenie problému globálneho otepľovania. Navyše schopnosť rastlín vytvárať organickú hmotu klesá s narastajúcou teplotou.
Nezáleží na tom, ktorý z variantov vývoja Zeme je správny. Ak sa splnia pesimistické scenáre riskujeme, že bude príliš neskoro, aby sme naštartované globálne otepľovanie zastavili.
Prognózy vplyvu skleníkového efektu
I malá zmena v priemerných teplotách má obrovské účinky na charakter klímy. Každé jeho narušenie potom môže výrazne ovplyvniť distribúciu zrážok, intenzitu búrok a období sucha, smery prevažujúcich vetrov a morských prúdov i nástup veľkého kolísania teplôt s extrémnymi hodnotami v oboch smeroch.
Tieto prognózy sú to len možné klimatické zmeny spôsobené zvýšením koncentrácie skleníkových plynov:
M Veľké ochladenie stratosféry (takmer isté).
M Globálne zvýšenie priemernej teploty na zemskom povrchu (veľmi pravdepodobné). Dlhodobé priemerné oteplenie zemského povrchu sa odhaduje v rozpätí 1,5 až 4,5 °C. Skutočná rýchlosť otepľovania bude daná rýchlosťou prírastku skleníkových plynov, prirodzenými spätnými reakciami klimatického systému a reakcií pomaly sa prispôsobujúcich častí klimatického systému (teda morí a ľadovcového príkrovu).
M Zvýšenie priemerných globálnych zrážok (veľmi pravdepodobné).
M Obmedzenie zaľadnenia morí (veľmi pravdepodobné).
Žádné komentáře:
Okomentovat