V posledných rokoch sa vo výchovných kruhoch čoraz viac diskutuje o potrebe výchovy ku kritickému mysleniu. Tento záujem vychádza z úlohy, ktorú myslenie zohráva vo výchove. Myslenie je činnosť vlastná človeku. Prostredníctvom nej buduje svoje špecifické postavenie, t.j. poslanie človeka. Myslenie je základňou, na ktorej sa rozvíja proces uvedomenia si samého seba a proces formovania vlastnej osobnosti. Aby mohli mladí ľudia hodnotiť informácie a mať na ne vlastný názor, potrebujú byť vedení k určitej mentálnej disciplíne a schopnosti uvažovať efektívne, samostatne a zodpovedne. Popri rodičoch a iných výchovných inštitúciách má škola v tomto výchovnom procese nezastupiteľnú úlohu.
Riešenie tejto úlohy si žiada zodpovedať niektoré otázky: Je možné a potrebné vychovávať myseľ? Čo znamená mať kritický postoj v myslení a konaní?
Výchova ku kritickému mysleniu vychádza z kognitívnej psychológie. Pojem kritického myslenia je veľmi komplexný a vzťahuje sa na správanie sa v rôznych situáciách. Vo všeobecnosti ho možno označiť ako kontrolované myslenie zamerané na určitý cieľ. Je spojené s hodnotením vlastného myslenia podľa určitých noriem. Nejde teda o spontánne myslenie, nie je to len subjektívna reakcia na určitý podnet. R. Paul definuje kritické myslenie ako „spôsob myslenia zameraného na určitý cieľ, pri ktorom rozmýšľajúci systematicky a automaticky stanovuje kritériá a normy, kontroluje priebeh vlastného myslenia podľa týchto noriem a hodnotí efektívnosť vlastnej mentálnej činnosti“.
Žádné komentáře:
Okomentovat