Smog

V súčasnosti už problém klasického znečistenia ovzdušia nie je veľmi akútny, pretože uhlie ako zdroj energie sa už nepoužíva v takej veľkej miere. V dnešnej dobe sa ako energetický zdroj využíva predovšetkým ropa. Prechod k využívaniu palív vyrábaných z ropy postupne viedol ku vzniku úplne nového druhu znečistenia ovzdušia, ktoré nie je tak viditeľné ako klasické znečistenie, ale je oveľa nebezpečnejšie. Príčinou tvorby tohto znečistenia nie sú priame emisie znečisťujúcich látok vznikajúcich v spaľovacom procese, ako to bolo v prípade vzniku sírneho smogu, ale látky tvoriace sa až v atmosfére reakciami medzi primárnymi polutantami, napr. reakciami medzi oxidom dusnatým, NO a nevyužitým palivom, ktoré sa dostáva z dopravných prostriedkov do atmosféry v dôsledku vysokej prchavosti.
Chemické reakcie, pri ktorých sa v atmosfére tvoria sekundárne polutanty prebiehajú obyčajne účinnejšie na slnečnom svetle. Znečistenie ovzdušia, ktoré vzniká fotochemickými reakciami sa nazýva FOTOCHEMICKÝ SMOG (Manahan, 1994).
Fotochemický smog bol prvýkrát pozorovaný v Los Angeles počas II. svetovej vojny. Najprv bol považovaný za klasický typ znečistenia ovzdušia, avšak bežne používané prostriedky na odstránenie takéhoto typu znečistenia ovzdušia neprinášali žiadne zlepšenie, takže postupne sa dospelo k záveru, že asi ide o úplne odlišný druh znečistenia.
Na základe štúdií o poškodení vegetácie v okolí Los Angeles biochemici Haagen a Smith zistili, že sa jednoznačne jedná o nový druh smogu vznikajúci chemickými reakciami benzínových výparov z automobilov na slnečnom svetle.
Predpokladom tvorby fotochemického smogu je prítomnosť ultrafialového žiarenia, uhľovodíkov a oxidov dusíka. Hlavnými zdrojmi uhľovodíkov a oxidov dusíka sú benzínové výpary z motorových vozidiel. Oxidáciou NO v smogu vzniká oxid dusičitý, NO2, ktorý má hnedú farbu, pričom takýmto zafarbením je charakteristický fotochemický smog (z lietadla vyzerá pohľad na znečistené mesto ako by bolo zahalené do hnedo - žltého závoja).