Kritické myslenie sa však nemá chápať ako séria technických schopností. Mnohí sa zameriavajú len na uspokojovanie vlastných záujmov a používajú svoje technické schopnosti na prosperovanie v štúdiu, ale nie na skutočne otvorené a kritické myslenie. Uvažovať kriticky v pravom slova zmysle si vyžaduje disciplínu a čestnosť v myslení, ako schopnosť spochybniť svoj vlastný pohľad na vec preniknutím do jej podstaty, vziať do úvahy hľadiská a názory protikladné tým vlastným a uvažovať dialekticky, t.j. vidieť viac možných logických postupov. Základnou dimenziou kritického myslenia v „pravom slova zmysle“ je afektívna dimenzia, tzn. Rozvíjať určité intelektuálne cnosti a prijať morálne záväzky, ktoré premieňajú egoistické a uzavreté myslenie na myslenie otvorené. R. Paul ich nazýva črtami mysle a uvádza 9 z nich ako základ mentálnej výchovy:
1. samostatnosť mysle – je to snaha o autonómiu v myslení. Nebezpečenstvom sú tu naše presvedčenia z detstva, ktoré sme získali stotožnením sa s názormi dospelých, pod vplyvom nejakej nesprávnej autority alebo našich vlastných želaní. Byť samostatný v myslení si vyžaduje spoznať vlastné presvedčenia, preskúmať ich a znovu vytvoriť. Človek teda musí vedieť používať kritické schopnosti na vykorenenie svojich neracionálnych presvedčení a vytvoriť si na ich základe nové. Robí to prostredníctvom analýzy nových informácií. Hodnotí svoje vlastné myslenie a uvedomí si vlastné chyby.
Žádné komentáře:
Okomentovat