Podstata skleníkového efektu
Na Zem prenikajú elektromagnetické vlny zo Slnka, ktoré majú dĺžku v rozmedzí 290 až 5000 nm. Rozlišujeme tri druhy žiarenia:
1. Ultrafialové žiarenie (od 400 nm). Preniká len v malom množstve, väčšinou je zachytené v stratosfére vrstvou ozónu. Vo väčších dávkach je životu nebezpečné (má poškodzujúce účinky na živé bunky, osobitne na štruktúru genetického materiálu).
2. Viditeľné svetlo (od 400 – 800 nm). Pre zelené rastliny je zdrojom energie.
3. Infračervené žiarenie (od 800 nm). Predstavuje tepelnú zložku.
Infračervené žiarenie je zemskou atmosférou sčasti odrazené alebo rozptýlené, sčasti ale preniká a dopadá na zemský povrch, ktorý zahrieva. Zahriaty povrch potom spätne vyžaruje infračervené žiarenie, ktoré má ale menšiu energiu ako to, ktoré prenikalo z atmosféry. Preto je toto žiarenie lepšie pohlcované tzv. skleníkovými plynmi a tým sú zahrievané oni sami a spolu s nimi aj atmosféra. Zohriata atmosféra potom vyžaruje tiež v infračervených vlnových dĺžkach. Časť tohto žiarenia sa vracia na zemský povrch a ohrieva ho.
Žádné komentáře:
Okomentovat