Smog

Lokálne znečistenie atmosféry oxidmi dusíka a síry v mestách súvisí hlavne s procesmi spaľovania fosilných palív (automobilová doprava, tepelné elektrárne, ťažký priemysel - metalurgický, hutnícky, chemický a petrochemický atď). Spaľovaním fosílnych palív sa do ovzdušia dostáva veľké množstvo znečisťujúcich látok v podobe plynov, pevných častíc i kvapalných kondenzátov. Takto priamo emitované znečisťujúce látky do atmosféry sa nazývajú primárne polulanty.

Typickým príkladom primárneho polutantu je dym, ktorý je základnou súčasťou tzv. LONDÝNSKEHO SMOGU alebo tiež sa označuje ako sírny (redukujúci) smog. Smog je slovo, ktoré vzniklo spojením anglických slov smoke (dym) a fog (hmla). Londýnsky typ smogu je úkaz, ktorý vzniká za hmlistých, bezveterných dní v mestských aglomeráciach s väčšou koncentráciou hmly v ovzduší.

Prvýkrát bol smog popísaný v 19. storočíi v Londýne, keď kombináciou hmly a dymu s vysokou koncentráciou SO2 vznikol hustý sírny smog. Kyselina sírova má veľku afinitu k vode, takže tým dochádza k rastu veľkosti kvapôčiek vody v smogu v dôsledku čoho smog hustne, znižuje sa viditeľnosť a zachovávajú sa nízke hodnoty pH. „Smogové vpády” spôsobovali v minulosti vážne zdravotné problémy obyvateľstvu žijúcemu vo veľkých mestách, najmä respiračné ochorenia. Negatívnym účinkom sírneho smogu sa nevyhli aj mnohé druhy okrasných rastlín a drevín rastúcich v mestskom prostredí.