ZÁSADY SLOVENSKEJ VÝSLOVNOSTI (POROVNANIE S NIEKTORÝM CUDZÍM JAZYKOM): MÄKKOSŤ - TVRDOSŤ, KVANTITA, RYTMICKÉ KRÁTENIE, ZNELOSTNÁ ASIMILÁCIA, ZDVOJENÉ SPOLUHLÁSKY.
Ortoepia - náuka o výslovnosti, v slovenčine skúma tieto javy:
kvantita = dĺžka, nositeľka slabičnosti (a = 1móra, á = 2móry); každá slabika bez dĺžňa =
1móra
trvanie dlhej samohlásky alebo dvojhlásky je dvojnásobok krátkej samohlásky
dvojhlásky sa realizujú v rámci jednej slabiky, na rozdiel od spojenia dvoch samohlások v cudzích slovách
Mäkkosť - tvrdosť: so zreteľom na písanie i/í, y/ý sa spoluhlásky rozdeľujú na tvrdé, mäkké, obojaké.
Rytmické krátenie: v slov. jazyku nemôžu po sebe nasledovať dve dlhé slabiky. Ak by takíto jav nastal, nasledujúca slabika (obyčajne príponová) sa kráti:
výnimky:
1.pri slovesách
2.pri podstatných menách
a) s. r. vzor: vysvedčenie
b) ž. r. vzor: kosť, dlaň
c) v odvodzovacích príponách -iar, -iaroň, -ár, -áreň, ak predchádzajúca slabika má dvojhlásku
3.pri prídavných menách vzťahových - živočíšnych vzor páví
4.pri neurčitom zámene niečí a jeho tvaroch
5.pri číslovkách
Znelostná asimilácia = spodobovanie:
je to asimilácia párových neznelých spoluhlások na párové znelé a párových znelých spoluhlások na párové neznelé.
spodobovanie nastáva na začiatku, vo vnútri a na konci slova.
výslovnosť v :
v v - na začiatku i vo vnútri slova
v u - na konci slová, vo vnútri slova
v f - iba na začiatku slova
Spoluhláskové skupiny:
a)sln, slň, zdn, zdň, šdn, žtn, stl, stk, tkn sa vyslovujú tak, ako sa píšu.
b)ts, ds, lc, dc, lč, dč sa vyslovujú ako u, čč,
V slovenčine zodpovedá každej hláske 1 zvuk. Písmená sú rovnaké, slovenčina má ešte diakritické znamienka (mäkčene a dĺžne). V angličtine neexistuje naše ohýbanie. Všetky neživé podstatné mená patria do stredného rodu. Pády sa vyjadrujú pomocou predložiek
Žádné komentáře:
Okomentovat