Rétorika
-je náuka o vlastnostiach hovoreného prejavu o umení hovoriť
-hovoriť by sme mali zaujímavo, presvedčivo a logicky
Žánre rečníckeho štýlu - poznáme 3 základné:
1.)agitačné: politická reč, súdna reč
2.)náučné: prednáška, referát, koreferát
3.)príležitostné: spoločenský príhovor, smútočný prejav, slávnostný prejav
Kompozícia prejavu je klasická - úvod, jadro, záver; pričom úvod a záver sa hovorí naspamäť.
Cieľom úvodu je vzbudiť pozornosť a zaujať už v prvej vete. Môžeme začínať citátom, definíciou, rečníckou otázkou, príbehom.. V jadre prejavu musíme zachovať logickú postupnosť a nadväznosť:
1.logická nadväznosť
2.názornosť, konkrétnosť, zrozumiteľnosť
3.zdôrazňovanie a ozdobné rečnícke figúry - udržiavajú pozornosť poslucháča
Záver prejavu závisí aj od témy prejavu, súvisí s úvodom. V závere môžeme zhrnúť hlavné myšlienky, vyzvať k činnosti, pochváliť poslucháčov, alebo vyvolať smiech, čo je náročné. Rečník musí vedieť, čo stojí za hovorenie a poznať to dobre, musí byť úprimný, vložiť do témy vlastné presvedčenie a hovoriť k veci, prirodzene a pútavo.
Podľa funkcie prejavu poznáme modely:
a)vysvetľujúci
1.)uveďte cieľ, dôvod prejavu
2.)vložte fakty
3.)vyvoďte závery
b)mobilizujúci
1.)ukázať na záporný jav
2.)ukázať ako ho napraviť
3.)žiadať o spoluprácu
Funkcia, cieľ prejavu:
vysvetliť, objasniť
zapôsobiť a presvedčiť
zmobilizovať k činnosti
pobaviť
Fázy tvorenia prejavu:
1.)zhromažďovanie faktov
2.)kompozícia
3.)štylizácia - pôsobivá
4.)spôsob nacvičovania prednesu
5.)samotný prednes
Predes je rovnocennou zložkou prejavu. Pri čítaní treba rešpektovať dĺžne, prízvuk na prvej slabike, správne artikulovať (nutnosť vylepšovať). Pri prednese a vôbec, pri ústnom prejave, využívame aj mimojazykové prostriedky: mimiku a gestikuláciu. Musia byť funkčné, prirodzené, vyplývajúce z myšlienky. Pauzy nesmú v prejave pôsobiť rušivo. Tempo má byť primerané, podľa obsahu a funkcie prejavu. Rečnícky štýl má blízko k publicistickému štýlu, lebo jeho štýl je tiež zrejmý.
Žádné komentáře:
Okomentovat