ZÁKLADNÉ SYNTAKTICKÉ KONŠTRUKCIE

ZÁKLADNÉ SYNTAKTICKÉ KONŠTRUKCIE (SYNTAGMATICKÉ, VETNÉ, POLOVETNÉ, SÚVETNÉ).KLASIFIKÁCIA VIET PODĽA MODÁLNOSTI. MODIFIKÁCIA VETNEJ STAVBY.

SKLADBA (syntax) sa zaoberá spájaním slov do viet a viet do celkov. Základnou jednotkou je veta, minimálnou jednotkou je vetný člen.
V syntaxy určujeme tieto konštrukcie:
-syntagmatické
-vetné
-polovetné
-súvetné

Syntagma - významové, štruktúrne uzavreté spojenie dvoch plnovýznamových slov, z ktorých zväčša jedno je nadradené a druhé podradené - odrážajú vzťah k reálnej skutočnosti.
Existujú tri druhy vzťahov, ktorým zodpovedajú tri zákl. druhy syntagiem.
-prisudzovacia syntagma - tvorí jadro úplnej i neúplnej dvojčlennej vety.
-podraďovacia syntagma - sa zakladá na určovaní, rozvíjaní hlavného člena vedľajším. Je najfregmentovanejšia
-priraďovacia syntagma - viacnásobný vetný člen

Formálne prostriedky spájania syntagmy sú:
-zhoda - podradený člen sa prispôsobuje nadradenému členu v rode, čísle a páde.
-väzba - podradený člen je v takom tvare, aký mu určuje nadradený člen
-primkýnanie - tesné a pevné postavenie nadradeného a podradeného člena syntagmy.

Veta- je základná syntaktická jednotka s uceleným významom, gramaticky usporiadaná a intonačne uzavretá. Dvojčlenné vety môžu byť úplné alebo neúplné. Jednočlenné vety majú gramatické jadro vety nerozčlenené, vyjadrené vetným základom. Ten môže byť slovesný, slovesno-menný alebo menný. Dvojčlenné vety sú frekventovanejšie, bývajú štylisticky nepríznakové. Jednočlenné vety sú nepríznakové.
Modálna stavba vety je spôsob vyjadrovania postojov hovoriaceho k vypovedanej skutočnosti.

Rozlišuje sa modálnosť objektívna - vyjadrujúca vzťah obsahu výpovede ku skutočnosti, a modálnosť subjektívna - vyjadrujúca vzťah hovoriaceho k obsahu výpovede.
Vety podľa modálnosti delíme na:
Xoznamovacie
Xopytovacie
Xrozkazovacie
Xželacie
Xžiadacie
Pri vyjadrení možnosti , povinnosti alebo zámeru používame modálne slovesá - chcieť, mať musieť, môcť. Na vyjadrenie neistoty používame modálne častice - asi, hádam, vari.

Súvetie - je spojenie 2 a viacerých jednoduchých viet, ktoré tvoria uzatvorený celok. Podľa počtu viet sa delí na jednoduché a zložené.
Jednoduché súvetia rozdeľujeme na:
Xpriraďovacie
Xpodraďovacie

Priraďovacie súvetia (parataktické) - sú zložené z dvoch formálne rovnocenných hl. viet, ktoré sa spája s priraďovacími prostriedkami (spojkami, dvojicami spojok alebo bez spojok) majú pevný alebo voľný slovosled.
Xzlučovacie - a, i, aj
Xstupňovacie - ba
Xodporovacie - ale, no
Xvylučovacie - alebo
Xdôvodové - veď
Xdôsledkové - preto

Podraďovacie súvetia (hypotaktické) - v podraďovacom súvetí je jedna veta (hlavná) gramaticky závislá od druhej vety (vedľajšej). Vety sa spájajú pomocou podraďovacích spojok alebo vzťažnými zámenami.
Xpredmetová
Xprívlastková
Xpríslovková
-miesta
-času
-spôsobu
-účelu
-podmienky
-pripustky
Xpodmetová
Xprísudková
Xdoplnková

V podraďovacom súvetí je voľný slovosled. Výnimku tvorí prívlastková aj prístavková veta, ktorá stojí nadradeným slovom. Často sa vkladá do hlavnej vety a oddeľuje sa čiarkami. Všetky podradené vety oddeľuje od nadradených viet čiarkami.

Polovetné konštrukcie (polopredikatívne) - sú prechodom medzi vetou a súvetím. Vznikajú, ak sa k jednoduchej vete pridruží druhotná predikácia, ktorá nemá formu prísudku s určitým slovesným tvarom. Polovetná konštrukcia má funkciu vetného člena. Pripája sa pomocou:
-prechodníka (-úc,-jac)
-príčastia (-úci, -jací)