Hledejte v chronologicky řazené databázi studijních materiálů (starší / novější příspěvky).

MORFOLÓGIA, KATEGÓRIE SLOVNÝCH DRUHOV, SPÔSOB TVORENIA TVOROV A ICH FUNKCIA VO VETE.

Morfológia (tvaroslovie) je náuka, ktorá sa zaoberá slovnými druhmi, spôsobmi tvorenia tvarov, gramatickými kategóriami slov.
V súčasnej slovenčine sa slová zadeľujú do 10 slovných druhov, a to podľa toho, čo pomenúvajú (plnovýznamové), alebo aké vzťahy vyjadrujú (neplnovýznamové).
Slová vyjadrujú vzájomné vzťahy vo vete svojimi tvarmi. Podľa toho, či slovo môže mať rozličné tvary alebo nie, rozdeľujeme slovné druhy na ohybné a neohybné. Pre každý plnovýznamový druh sú typické isté gramatické významy - morfologické kategórie. Vyjadrujú sa ustálenou formou. Rozdeľujú sa na: menné a slovesné.

Menné:
XRod - mužský, ženský, stredný
Podľa gramatickej kategórie rodu sa podstatné mená zaraďujú do 12 vzorov. Osobitne sa skloňujú: pani, gazdiná.
XČíslo - rozlišujeme jednotné a množné. Niektoré podstatné mená majú pomnožné číslo.
XPád - vzťahy vo vete (medzi slovami) sa vyjadrujú kategóriou pádu. 5. pád - vokatív sa nepoužíva.
XVzor - pre správne používanie gramatických tvarov zaraďujeme podstatné mená do vzorov.

Slovesné:
XČas - prítomní (prézent), minulí (préteritum), budúci (futúrum)
XSlovesný vid - vyjadruje, že slovesný dej sa uvedomuje ako:
a)prebiehajúci, neohraničený - nedokonavý vid
b)ohraničený celok - dokonavý vid
XSpôsob - oznamovací, podmieňovací, rozkazovací
XSlovesný rod:
a)pôvodca deja je gramatickým podmetom vety - činný rod
b)pôvodca deja nie je podmetom, podmet je dejom zasahovaný - trpný rod (zvratný a opisný)
Slovesná intencia = zameranosť deja
Niektoré slovesá si vyžadujú doplnenie činiteľom deja alebo objektom deja.

PODSTATNÉ MENÁ - substantíva:
Xoznačujú osoby, zvieratá a abstraktné pojmy.
Členia sa na:
a)konkrétne a abstraktné
b)životné a neživotné
c)všeobecné a vlastné
Xvo vete plnia funkciu podmetu a predmetu. PRÍDAVNÉ MENÁ - adjektíva
Označujú vlastnosti a vlastnícke vzťahy.

Majú gramatickú zhodu v rode, čísle a páde, niektoré sa stupňujú.
Delia sa na:
a)akostné
b)vzťahové
c)privlastňovacie
Xpoužívajú sa vo funkcii prívlastku, menného prísudku i doplnku.


ZÁMENÁ - pronominá
Xnepomenúvajú javy priamo, ale na ne ukazujú alebo odkazujú v texte.

ČÍSLOVKY - numerália
Xvyjadrujú číselné vzťahy. Skloňujú sa:
­1-4 - samostatné skloňovanie
­5-99 - päť
­100 - mesto
­1000 - stroj
­1 000 000 - dub
Radové, násobné, druhové preberajú vzory prídavných mien.

SLOVESÁ - verbá
Pomenúvajú činnosť, stav = dej
Slovesné tvary sa rozdeľujú:
a)podľa gramatického významu na: neurčité a určité slovné tvary.
b)podľa zloženia rozlišujeme: jednoduché a zložené slovesné tvary.

PRÍSLOVKY - advebiá
Xsú neohybné slová, ktoré vyjadrujú význam okolnosti (miesta, času, spôsobu a príčiny) dejov, vlastností osôb alebo vecí. Xvo vete obyčajne vyjadrujú príslovkové určenie a nezhodný prívlastok.

PREDLOŽKY - prepozície
Xv spojení s pádmi vyjadrujú miestne, časové, spôsobové a príčinné vzťahy medzi vetnými členmi. Môžu byť:
­prvotné
­druhotné
­zložené.
Prvotné predložky sa spájajú so všetkými pádmi okrem nominatívu a vokatívu. Druhotné sa spájajú prevažne s genitívom.
SPOJKY - konjunkcie:
Xspájajú vetné členy a vety
Xvyjadrujú vzťah priradenosti a podradenosti. Xpriraďovacie - zlučovacie, vylučovacie, odporovacie, stupňovacie, dôvodové a dôsledkové.
Xpodraďovacie - miestne, časové, spôsobové, príčinné, prípustkové a vzťažné. ČASTICE - partikuly
Xvyjadrujú postoj hovoriaceho k slovu a k výpovedi.

CITOSLOVCIA - interjekcie
Xtieto osobitné slová pomenúvajú city, vôľu, bolesť a napodobňujú zvuky

Žádné komentáře:

Okomentovat