UPLATNENIE JAZYKOVÝCH ŠTÝLOV A SLOH. POSTUPOV V JAZYKOVEJ PRAXI

UPLATNENIE JAZYKOVÝCH ŠTÝLOV A SLOH. POSTUPOV V JAZYKOVEJ PRAXI. VZŤAH SLOH. ÚTVAROV A FUNKČNÝCH ŠTÝLOV. SPISOVNOSŤ A NESPISOVNOSŤ VYJADROVANIE.

Štýl je cieľavedomý výber a usporiadanie jazykových prostriedkov s ohľadom na funkciu a situáciu prejavu. Väčšina jazykových prostriedkov je spoločná pre všetky funkčné jazykové štýly ma však vlastné, osobitné, charakteristické jazykové prostriedky. Napriek tomu štýly na seba vzájomne pôsobia. Funkčné štýly sú buď verejného alebo súkromného styku.

Hovorový štýl je jediný štýl súkromného styku. Realizuje sa prevažne ústne. Využíva všetky slová slovnej zásoby i nespisovné. Je charakteristický spontánnosťou, nepripravenosťou. Špecifickou črtou je možnosť používať aj mimojazykové prostriedky. Uplatňuje sa v rozprávacích sloh. Postupoch

Administratívny slohový štýl je písomný štýl verejného styku. Čoraz viac ustaľuje svoju formu.

Jeho hlavným znakom je: vecnosť, skutočnosť, prehľadnosť.

Náučný (odborný) štýl sprostredkuje odborné informácie a vedecké poznatky. Jeho charakteristickou črtou je písomnosť. Táto vlastnosť sa uplatňuje aj vtedy, keď sa realizuje ústne. Prevládajú termíny, domáce pomenovanie, cudzie slová, hybridné slová i doslovné preklady. Používa sa vo výkladovom sloh. postupe.

Publicistický (novinárky) štýl sa používa v oblasti publicistiky. Charakteristické znaky sú písomnosť, informatívnosť, aktualizovanosť, zrozumiteľnosť. Má nielen informovať, ale aj presviedčať, poučovať a zaujať. Rečnícky štýl : má formu ústneho prejavu. Využíva aj mimojazykové prostriedky

Umelecký štýl zahrňuje slovesné prejavy, ktoré popri informačnej funkcií plnia aj umeleckú funkciu. Využíva aj citovo podfarbené slová, básnické prostriedky.

Rozlišujeme štyri základné sloh. postupy: informačný, opisný, výkladový (úvahový), rozprávací, ktorí sa uplatňujú v slohových útvaroch (žánroch). Jednému modelu však nezodpovedá vždy iba jeden sloh. postup, preto hovoríme o hybridoch

Môže byť vyjadrené - príslovkou, bezpredložkovým alebo predložkovým pods. menom.
PRÍSTAVOK - voľný zhodný prívlastok vyjadrený podstatným menom a stojací sa nadradeným menom. Prístavok pomenúva z iného hľadiska to, čo už bolo pomenované prvým podst. menom. Zvyčajne je rozvitý a nadradeného podst. Mena ho oddeľujeme čiarkami. Takýto prístavok môžeme aj vynechať a zmysel vety sa nenaruší.

DOPLNOK
­predmetový -viaže sa na predmet
­podmetový- viaže sa na podmet

Slohové štýly a postupy

Štýly:
1.súkromného styku
Xhovorový - (subjektívny) bežný styk, spisovný jazyk, slang, dialektizmu
2.verejného styku
Xnáučný (odborný) - (objekt) odborné výrazy, odb. termíny (odborný opis)
Xadministratívny - (prísne objekt) v úradoch, oficiálne tlačivá, stručný
Xpublicistický (novinársky)- objekt.
- subjekt) slová sú známe (reportáž)
Xumelecký - (subjekt) slová citovo zafarbené, slang, nárečie ( opis prírody, charakteristika)
Xrečnícky - je určený verejnosti, spisovný jazyk, expresívne slová (opis, charakter)

Postupy:
1.Informačný: obsah tvoria stručné údaje - kto, kedy, čo?
útvar: správa, oznámenie, pozvánka
2.Rozprávací: udalosti, záväzky, ktoré podávame v časovom slede ( dramatický trojuholník), využíva sa priama reč, prirovnania, rozprávanie je v 1 a 3 osobe, gradácia, nedokončené vety
útvar: rozprávanie, poviedka, novela, fejtón
3.Opisný: obsah tvorí vonkajšia a vnútorná charakteristika
Útvar: opis, životopis, charakteristika, návody
4.a)Výkladový zameriava sa na vnútorné vzťahy, je objektívny
útvar: výklad, prednáška, odb. referát
b) Úvahový: zameriava sa na vnútorné vzťahy, pripúšťa subjektívne hodnotenie
útvar: úvaha, komentár, úvodník, diskusný príspevok