Opisný slohový postup je svojou štruktúrou najbližší k informačnému slohovému postupu. Vzniká tak, že podávateľ vyberá pre svoj prejav vonkajšie alebo vnútorné znaky, črty a vlastnosti osoby, veci, alebo javu a zachytí ich tak, ako ich vidí.
Charakteristickými znakmi sú: nesúdržnosť, výpočet vlastností, zrozumiteľnosť poradia slov alebo viet v súvislom texte (ak nejde o opis pracovného postupu).
Opis je jazykový prejav, ktorým sa majú jednoducho a výstižne vyjadriť hlavné a podstatné znaky predmetu alebo javu. Môže byť statický (opisuje objekt v stave pokoja), alebo dynamický (opisuje predmet v pohybe alebo následnosť činností pri pracovnom postupe). Ak sa nehybný objekt opisuje tak, ako ho vníma pohybujúca sa osoba, ide o opis s dejovým rámcom. Je častý v reportáži a v umeleckej literatúre.
Pri opise zložitejšieho prístroja alebo pracovného postupu býva často zmiešaný útvar statického a dynamického opisu - ide o hybridný opis (reportáž).
Opis poznáme:
1.jednoduchý - používa hovorové slová a termíny, ktoré pochopí aj laik, základné vonkajšie znaky (objektívny)
2.odborný - používa odbornú terminológiu daného odboru (opis stroja, odborný opis nového stroja). (subjektívny)
3.umelecký - oboznamuje čitateľa s vlastnosťou spoločenských a prírodných javov, s vlastnosťami postáv. Používa umelecké prostriedky ako metafory, epitetá, prirovnania...
Základné jazykové prostriedky opisu sú:
podstatné mená,
prídavné mená,
príslovky spôsobu a miery,
slovesá
Štylizácia závisí od druhu opisu. V statickom odbornom opise prevláda menné vyjadrovanie, trpný rod a polovetné príčasťové konštrukcie. V opise pracovného postupu prevláda slovesné vyjadrovanie v 2. osobe množného čísla rozkazovacieho spôsobu alebo v 1. osobe množného čísla oznamovacieho spôsobu. Je potrebné používať rovnakú slovesnú osobu a dodržiavať časovú následnosť činností.
Opisný slohový postup sa používa v návodoch, opisoch, posudkoch, životopisoch, charakteristikách, reportážach a pod.
Charakteristika patrí k opisnému slohovému útvaru. Vystihuje základné, podstatné, typické - charakteristické znaky predmetu, javu alebo človeka.
Priama charakteristika - vymenovanie charakterových vlastností človeka. Má byť presným zhrnutím kompletného pozorovania a objektívneho hodnotenia osoby. (skúpy, hlúpy)
Nepriama charakteristika - vystihuje vlastnosti človeka a jeho konania. Charakter človeka podlieha vplyvom prostredia, sociálnej skupiny, preto možno hovoriť okrem individuálnej charakteristiky aj o skupinovej charakteristike.
Objektívna charakteristika - hodnotenie komplexné a nezávislé (pozitívne aj negatívne).
Subjektívna charakteristika - iba niektoré vlastnosti (pozitívne).
Karikatúra - zveličenie niektorej vonkajšej alebo vnútornej vlastnosti (Fejtón).
Posudok - druh administratívnej charakteristiky, hodnotenia osoby. V posudku sa kriticky hodnotia pracovné schopnosti a výsledky človeka, jeho odborné vedomosti a povahové vlastnosti. Charakteristika viac zovšeobecňuje, je to vlastne porovnávací opis.
Žádné komentáře:
Okomentovat