Rozprávanie je zachytenie udalostí v časovej postupnosti. Môže byť slohovým postupom alebo aj slohovým útvarom. Umelecké rozprávanie využíva dramatické stupňovanie zápletky: zauzľovanie deja až po vyvrcholenie deja a potom k jeho rozuzleniu
Autorská reč je prostriedkom tzv. objektívneho rozprávania. Autor ňou sám za seba alebo v stotožnení s rozprávačom, navonok akoby nezainteresovane, rozvíja príbeh, opisuje a komentuje konanie postáv, uvádza reč postáv, zobrazuje prostredie. Toto všetko spĺňa úvahami, ktoré sú viac menej späté s príbehom. V epickom umeleckom diele teda autor okrem rozprávania používa aj ďalšie slohové postupy a útvary: opis, úvahu, charakteristiku. Autorská reč sa realizuje prevažne v oblasti spisovného jazyka. Býva zväčša v tretej slovesnej osobe minulého času. V novšej lit. sa autorská reč sa často realizuje aj v prvej osobe minulého aj prítomného času. Niektoré lit. smery, napríklad antiromán, používa aj druhú osobu prítomníka. Reč postáv je jeden z prostriedkov, ktorými autor, oživuje rozprávanie. Realizuje sa dialógom. Dialóg v epickej próze je rozhovor dvoch postáv diela. Jedna časť dialógu - prihovor jednej postavy sa nazýva replika a vyjadruje sa priamou rečou. Dialóg môže mať rozlične funkcie: rozvíjať príbeh, stupňovať konflikt alebo charakterizovať postavy. Základným, klasickým typom dialógu je symetrický dialóg, v ktorom podobne ako v dráme sa striedajú repliky. Slabší štylisti mávajú problém s uvádzacími vetami k priamej reči, napríklad často opakujú sloveso povedal. Dobrý štylista však v slovese uvádzacej vety naznačí aj okolnosti, spôsob výpovede, to čo sa v dráme naznačuje v zátvorke.
Žádné komentáře:
Okomentovat