základom a zdrojom sú apriórne, od skúseností nezávislé, zmyslové a rozmyslové formy.
- Vrchol kritického obdobia – zač. 80. Rokov
„Kritika čistého rozumu – Kritik der Reinen Vernunft“
- učenie o poznaní;
„Kritika praktického rozumu“
- etika;
„Kritika súdnosti – Kritik der Urtelskraft“
- estetika, učenie o účelnosti v prírode;
Základom vo všetkých troch je Kantove učenie o javoch a veciach o sebe
- existuje svet vecí nezávisle od nášho vedomia
- spočiatku je materialistom – zmyslové vnemy nám sprostredkúvajú poznanie;
- neskôr rozvíja idealistické učenie o poznaní
- nič nám nemôže dať poznatky o „veciach o sebe“ (ani rozum)
- „veci o sebe“ sú nepoznateľné, poznateľné sú iba javy
- ale hodnoverné poznatky predsa jestvujú (matematika, prírodoveda)
- čas, priestor, kvantita, kvalita, príčinnosť – to všetko je subjektívne jestvujúce vďaka vedomiu
- jeho učenie o poznaní sa opiera o jeho „teóriu súdov“
- analytické súdy: predikát nedáva nové poznatky o predmete v porovnaní s takými poznatkami, ktoré sú už dané v subjekte
- syntetické súdy: predikát sa v nich neodvodzuje zo subjektu, ale sa s ním spája
Žádné komentáře:
Okomentovat