Berkeley je už idealista

- bojuje proti všeobecným pojmom (univerzáliám), najmä proti pojmu „hmota“
- je natoľko abstraktný (ten pojem), že mu vlastne nič nezodpovedá
- Berkeley je už idealista - popiera že by svet bol hmotný
- nič nie je okrem myslí a ideí, ktoré sú v mysliach.
- Z idealizmu dospel k imaterializmu.
- uznáva iba existenciu „Ja“ – toto sa nazýva „Solipsizmus“
Keď mu namietali, že hmotný svet je vlastne potom halucináciou, odpovedal, že svet jestvuje, lenže v mysli človeka a je vždy niekto, kto na vec myslí. Hovorí, že sme bytosti kvôli predstave iných, sme možnosti pre predstavu iných, a tak celý svet je možnosť pre predstavu Boha.
Jediným prameňom je teda reflexia, ktorá v nás pôsobí a tú vštepuje Boh.

David Hume (1711 – 1776):
- pôvodom Škót z Edinburgu – najväčší angl. Filozof 18. St.
Filozofické diela:
„Traktát o ľudskej prirodzenosti“ - obsahujúci skeptickú noetiku a etiku.
„Prirodzené dejiny náboženstva“ - obsahujú aj filozofiu náboženstva.
Jeho filozofickú sústavu delíme na tri časti: noetiku, filozofiu náboženstva a etiku.
Noetika: