Vôľu poznáme nielen z priameho pozorovania, ale vôľa má aj vonkajší prejav

- Vôľu poznáme nielen z priameho pozorovania, ale vôľa má aj vonkajší prejav,
- celé naše telo je hmotný výraz vôle. Telo a vôľa sú jedno.
- V celej fyzickej prírode - v organickom raste, v činnosti svalov a nervov, dokonca vo všetkých prírodných silách - pôsobí vôľa.
- ako prvý filozof 19. st. obrátil pozornosť Európanov na Indickú filozofiu

Friedrich Nietzsche (1844 – 1900):
- syn protestantského pastora (študoval teológiu)
- počas teologického štúdia ho zaujala Schopenhauerova filozofia
- pre duševnú poruchu musel zanechať katedru klasickej filologie v Basilei
Tri fázy v jeho vývine:
a) schopenhauerovsko-wagnerovský pesimizmus
b) pozitivisticko-racionalistický smer (Sokratov rozum)
c) zarathustrovská doba (najvýznamnejšia fáza)
- viac umelec ako filozof
- nový ideál vidí v „nadčloveku“, ktorého mu zjavil Zarathustra
- „Nadčlovek“ je charakterizovaný pevnou vôľou k moci – „Wille zur Macht“
- „nadčlovek“ rozmnožuje svoju moc, iní sú mu len nástrojmi
- intelektuálny vývoj neodvratne smeruje k „nadčloveku“
- svet skazilo kresťanstvo – svojou láskou, súcitom a poslušnosťou
- kresťanská morálka je morálka otrokov a tá nihilizuje všetko, čo v morálke pánov prirodzene patrí k životu
- každý človek má byť sám sebe bohom, má mať vôľu k moci
- ideálom je renesancia pohanstva – nie reformácia
- hlása smrť kresťanského Boha v noetickom aj v etickom zmysle