Kritika súdnosti – estetika a účelnosť (cieľuprimeranosť prírody)
- úplne odlišný prístup: prístup ku krásnemu predmetu
- nevšíma si ani prírodné zákonitosti, ani praktickú užitočnosť vecí – nezainteresovaná záľuba
- získal si tým obľubu u umelcov (Goethe, Schiller,...)
- prírodná účelnosť – teleologický výklad
Filozofia náboženstva:
- človek je nedokonalý a od prírody zlý – potrebuje vykúpenie
- musí sa obrátiť k mravnosti, ale na to nemá dosť sily
- musí mať vzor a tým je Kristus
- veriť v Krista znamená uskutočniť v sebe tento ideál
- rozumová viera v ideál Krista je spasiteľná
- cirkev je spoločnosť pod zákonom mravnosti
- pravá služba Bohu je mravné zmýšľanie a uskutočňovanie
32. Johann Gottfried Herder (1744 – 1803)
- superintendent vo Weimare
- teologický panteista, ovplyvnený Spinozom a Leibnitzom
- Boh nie je mechanistický, ale ako „činná jestvota“, prozreteľný
- Je známy ako filozof dejín; dielo: „Myšlienky k filozofii dejín ľudstva“
- príroda tvorí organický celok, súčasťou je človek
- ľudstvo je ďalší organický celok
- ľudstvo, ako organizmus, sa duchovne vyvíja, nositeľom vývoja sú jednotlivé národy (detstvo, chlapectvo, mladosť, mužnosť, staroba)
- Božia prozreteľnosť dala národom určité vlohy a schopnosti (príroda im buď pomáha alebo škodí)
- Ideál všeľudstva, ale už oslabený myšlienkou osobitosti národov
- ideál ľudskosti
- vyzdvihol Slovanov ako národ budúcnosti (vyniknú pracovitosťou)
Žádné komentáře:
Okomentovat