- Základom Heideggerovej revolty je teda nevera v myslenie a vedomé pretrhnutie spolupráce filozofie s vedou. Na týchto základoch je vybudovaná existenciálna ontológia.
- jeho filozofia sa chce zaoberať človekom, ako nositeľom bytia. Heidegger obvinil predchádzajúcich mysliteľov, že chceli definovať bytie a určovať, že má také alebo iné vlastnosti. Tým vraj pokladali bytie za niečo jestvujúce, avšak bytie je to, čo určuje jestvotu ako jestvotu.
- Ak chceme teda poznať bytie, musíme sa obrátiť k sebe samým
- Analýza existencie ukazuje jedinú cestu k pochopeniu bytia.
- uznáva prvotnosť bytia pred vedomím, ale nijako nie jeho nezávislosť na vedomí. „Len tak dlho je bytie, pokiaľ je bytie ľudské“, hovorí a znova akcentuje subjektivitu, ktorá dáva všetkému zmysel a na nej je závislé všetko bytie mimosubjektívne. Heidegger teda popiera existenciu nezávislej reality
- jeho postup obsahuje subjektívny idealizmus už vo svojich východiskách.
- Cieľom tejto ontológie je oslobodiť človeka od intelektuálneho a činného postoja k svetu, volať a burcovať ho k skutočnému prežitiu života a učiť ho umierať.
- Výsledkom je antropologický popis pocitov ľudského vnútra, naskrze pesimistických a morbídnych.
Žádné komentáře:
Okomentovat