- Kant neprijíma deterministický a naturalistický výklad pohnútok každej ľudskej činnosti, blízky mnohým osvietenským mysliteľom.
- človek je schopný prekonať v sebe prírodnú žiadostivosť v mene morálnej zásady
- ak svoj rozum používame prakticky a rozhodujeme sa medzi viacerými možnosťami konania, nachádzame v sebe požiadavku konať podľa morálneho zákona.
- musíme preto disponovať slobodnou vôľou
Kantova etika:
- imperatívy: objektívne praktické zásady konania
Kategorický imperatív: „Konaj tak, aby maxima tvojej vôle mohla vždy platiť ako princíp všeobecného zákonodárstva.“
- Tri postuláty praktického rozumu: sloboda, nesmrteľnosť, Boh (etický dôkaz Boha)
- mravný zákon vedie človeka k Bohu; nie mravnosť sa má zakladať na viere, ale viera na mravnosti: Si bytosť mravná, preto je Boh. (dovtedy platilo: Je Boh, preto máš byť mravný)
- Dobro treba konať pre samo dobra, dobrá vôľa nepotrebuje nijaké ďalšie odôvodnenia
Žádné komentáře:
Okomentovat