Hledejte v chronologicky řazené databázi studijních materiálů (starší / novější příspěvky).

42. Ruská náboženská filozofia (Fjodor Michajlovič Dostojevskij, Lev Nikolajevič Tolstoj, Vladimír Solovjov)

Fjodor Michajlovič Dostojevskij (1821 – 1881):
- láskavý srdcom, zádumčivý, chatrný (choroby)
- láska k chudobným, väzňom, zlodejom, vyvrheľom spoločnosti
- ukazuje biedu ľudí a robí psychologický rozbor ich duše
- sám prežil dosť trápenia (telesná chorľavosť, vášnivosť, proti ktorej bojoval)
Diela: „Biedni ľudia“, „Zápisky z mŕtveho domu“, „Raskoľnikov (Zločin a trest)“, „Idiot“, „Besy“, „Bratia Kramazovci“
- zmysel života chápe ako obeť
- každý človek má svojho dvojníka (ktorý ho nahovára na zlé, alebo dobré)
- čert je dvojníkom Boha, Antikrist Krista, peklo neba
- počas jeho cesty do vyhnanstva na Sibír mu bolo útechou Evanjelium Kristovo
- dobrí srdcom sú blahoslavení, rozumní sú nešťastní („Idiot“)
- kreslí útrapy, aby bol svedomím sveta; chce zobudiť v ľuďoch milosrdenstvo
- cieľ života: premôcť v sebe dvojníka; v utrpení milovať
- zmysel života je láska – Boh
- pasívne sa obetuj – v pasivite je sloboda
- „sloboda“ je ústredný pojem jeho filozofie
- človeka zbavia slobody tri veci: zázrak, tajomstvo, autorita
- myšlienka všebratstva (len keď prestane sebectvo)
- treba deliť srdce a nie majetky
- „láska“ je ďalší ústredný pojem jeho filozofie
- láska je zákon Kristov; slúžiť si, obetovať sa; treba sa cvičiť v láske
- zlo nie je v Bohu ale v človeku (v zle chápanej slobode)
- čo je peklo? – súženie, keď už nebudeme môcť milovať

Žádné komentáře:

Okomentovat