Na jednej strane sa otvára novému, na druhej sa cíti zodpovedný za to staré - „Nemôžem sa dotknúť dna, ani vyplávať na povrch“;
Všetko musí u neho prejsť ohňom pochybností (pripomína Abélarda);
„Myslím, teda som“, „Pochybujem, teda som“, „Som klamaný, teda som“
K svojej istote dospieva nezávisle od Boha - subjektívny prístup - vychádza od seba, on sám si je kritériom a merítkom;
„Ja“ ako mysliaca podstata - ilúzia novoveku: sebestačnosť človeka;
- dve intuície sú jasné a samozrejmé: 1. Všetko má svoju príčinu
2. v účinku nie je obsiahnuté viac ako v príčine
Neunikne však otázke pôvodu vecí - otázke Boha;
Podľa neho má človek vrodenú ideu najvyššej Bytosti, ktorá nepochádza z človeka samého - to je dôkaz Božej existencie - Konečný nemôže vymyslieť nekonečného;
- Boh – najdokonalejšia bytosť – musí byť, lebo jestvota je dokonalosť
- Boh je absolútna substancia – nepotrebuje inú bytosť, aby existovala
Otázka či je Boh pravdivý;
Znovu síce nachádza istotu existencie a pravdivosti Boha, jeho metafyzika je však krehká; (dôkaz v kruhu)
(„kto je vlastne prvý, ja, alebo Boh?“)
Žádné komentáře:
Okomentovat