Gabriel Marcel (1889 – 1973)
- Patrí k nábožensky orientovaným filozofom vo vnútri existenciálnej filozofie.
- proti Heideggerovi a Sartrovi
- netvorí ucelený systém
- Jeho existencializmus je iracionalizmom extrémneho typu;
- vyhranený subjektívny idealizmus
- popiera objektívny poriadok sveta
- odmieta objektívnosť filozofického poznania
- ide mu o koncentráciu na subjektivitu ľudského „ja“
- snaha obnoviť transcendenciu v ľudskom poznaní
základné dielo: „Metafyzické žurnály“
- chýba mu logická výstavba; prílišná mnohoznačnosť pojmov
- zoznamuje s anglickými novohegelianmi (Royce) a zavrhuje objektívny idealizmus a prechádza k subjektívnej filozofii existencie.
- Marcelova filozofia chce byť filozofiou „osobnej účasti“, filozofiou personálnou, dramatickou, áno, tragickou, pravým opakom systematického výrazu akéhokoľvek svetového názoru.
Žádné komentáře:
Okomentovat