Hledejte v chronologicky řazené databázi studijních materiálů (starší / novější příspěvky).

Postmodernizmu

1.2.1 Postmodernizmus
Autor: JOHN FOWLES (1926-)
-je hlanvým predstaviteľom postmodernizmu a metafikcie v románe
-vo svojich románoch neustále pripomína metafiktívnymi poznámkami, že celé dielo je len fikcia
-metafiktívne poznámky sú úvahy, komentáre, ktorými autor ruší ilúziu skutočnosti vytvorenú v diele
Dielo: MILENKA FRANCÚZSKEHO PORUČÍKA

1.2.2 Absurdná dráma
Tento smer vznikol v 50-tych rokoch. Autori vychádzajú z existencializmu. Pociťujú odcudzenie od zlého sveta, majú strach zo smrti, z existencie, sú neschopný zaujať stanovisko. Neveria v spoločenský pokrok, preto sa ani nesnažia spoločnosť ovplyvniť, či zmeniť, chcú len šokovať. Autori si všímajú nezmyselnosť života, absurditu v medziľudských vzťahoch (ľudia si nerozumejú). Často používajú na poukázanie na túto skutočnosť nezmyselné dialógy. V predstavení sa nepohybujú reálne postavy, ale abstraktné alegórie – Zlo, Vrah, Človek. V hre nie je určený čas ani miesto. Dej je redukovaný, alebo chýba, predvádza sa absurdita, hlavne na nezmyselných dialógoch, v ktorých nenaväzujú vety, nezmyselné slová. Konanie postáv nekorešponduje s rečou.

Autor: SAMUEL BECKET (1906-1989)
-pôvodom Ír, prsťahoval sa do Francúzska, nemal rád Írsko
-písal všetky svoje hry po anglicky aj po franzúzsky
Dielo: ČAKANIE NA GOGOTA
-dvaja klauni Vladimír a Estragon čakajú na smetisku pod stromom na Godota, nevieme kto to je, ani či príde, nakoniec ani nepríde, príde tam chlapec, ktorý im povie, že Godot príde až zajtra, príde tam aj pán Pozzo a jeho sluha Lucky, ktorý je ovešaný tažkými bremenami a Pozzo ho bije bičom, na druhý deň sa situácia opakuje, znova sa dozvedia, že Godot príde až zajtra, znova Prichádza Pozzo a jeho sluha, no ich vzťah sa medzičasom zmenil, pretože Pozzo oslepol a je teraz závislý na sluhovi
-obsahom hry je čakanie, akt čakania ako taký, človek na zemi stále na niečo čaká, čaká, že sa niečo stane, že sa jeho život zmení k lepšiemu

Autor: EUGENE IONESCO (1912-)
Dielo: PLEŠIVÁ SPEVÁČKA
-inšpirovaná anglickou konverzačnou príručkou
-anglická rodina, ktorá čaká na návštevu inej rodiny
-absurdné dialógy, dialógy, ktoré sa opakujú, na konci autor zničil jazyk, postavy už vydávajú len ťažko zrozumiteľné zvuky
STOLIČKY
-rečník čaká na ľudí, tí neprídu, hovorí k stoličkám
NOSOROŽEC
-o tom, ako sa ľudia v demoralizovanej spoločnosti menia na nosorožcov s hrubou kožou, ktorých sa nič nedotýka, nič necítia
KRÁĽ UMIERA
-tragikomédia

Žádné komentáře:

Okomentovat