Nový román

1.3 Nový román
Tento smer sa začal rozvíjať v 50. rokoch vo Francúzsku. Spisovateľov spájala myšlienka, že tradičný balzacovský román už dospel do štádia, kedy nedokáže odrážať realitu súčasnosti a vyhovieť umelcovým potrebám, ak sa román nezmení upadne a zanikne. Preto vytvorili svoju koncepciu románu, ktorá bola v protiklade ku koncepcii tradičnej, v ktorej boli podstatné silná dejovosť, plastickosť, psychológia postáv. Podľa nich bolo treba román odpsychologizovať, vylúčiť dej, neuplatňovať fantáziu, bez vnútorných monológov.

Znaky nového románu
1) Absencia príbehu – zobrazený je často banálny, ničím nezaujímavý čin
2) Dej je rozložený, rozkúskovaný, pričom chýbajú príčinné i chronologické súvislosti medzi jednotlivými časťami
3) Často je najpodstatnejší moment diela zamlčaný
4) Dej a jeho zložky sú mnohovýznamové a sporné, na konci nedochádza k rozuzleniu deja, ale k jeho zahmleniu a spochybneniu
5) Postavy sú anonymné a odpsychologizované, často označované len krstným menom, nevieme o ich vnútornom živote, postavám nieje jasné, aké majú poslanie
6) Dej sa často odohráva na neznámom mieste v neznámom čase

Autor: ALAIN ROBBE-GRILLET (1922-)
Dielo: ZA NOVÝ ROMÁN
-venuje sa tu otázkam prečo treba nový román a jeho literárnej teórii
GUMY
OČITÝ SVEDOK
-romány
-príbeh je rozkúskovaný, ale nepodarilo sa mu veľmi odstrániť dejovosť, postavy však odpsychologizoval
-majú detektívnu zápletku
V LABYRINTE
-nový román
-vojak prichádza po vojne do mesta, má odovzdať balíček príbuzným zosnulého spolubojovníka, nevie, čo je obsahom balíčka, nepozná mesto, nevie presne za kým ide, ani kde ten človek býva
ŽIARLIVOSŤ
-nový román
-dielo o žiarlivosti, nepoznáme žiarlivca, ani prečo žiarli, vieme len, že pozoruje cez žalúzie svoju manželku, domýšľa si, nevie nič presné, len sleduje veci