Avantgarda

1.2 Avantgarda
Avantgarda (po francúzsky predvoj) je súbor množstva umeleckých smerov, ktoré vznikli na začiatku 20. storočia a pretrváva do 30 rokov 20. storočia. V tomto období sa vyostrujú vzťahy medzi národmi, svet je v príprave na vojnu. Rýchlo sa rozvíja veda a technika. Realizmus pretrváva a silne, smery moderny pomaly zanikajú. Autorov avantgardy spájal agresívny odpor voči meštiakom, voči ich hodnotám. Smery avantgardy boli antitradičné, stavali sa proti zaužívaným zvykom a starým hodnotám. Filozofiou Avantgardy bol materializmus. Všetky smery sa dajú rozdeliť na dva prúdy – umenie rozumu, kde autori zachytávali nadšenie z vedecko-technického pokroku, realitu nahrádzali vykonštruovaným svetom a smery neuznávajúce rozum, ktoré vychádzajú z prírody, sna, podvedomia. Avantgardné smery sa vyznačovali kolektivizmom – ľudia so spoločnými názormi sa spájali do skupín a hnutí, v ktorých bojovali spolu, programovosťou – vydávali sa manifesty a programy, ktoré určovali myšlienky a smerovanie prúdov a angažovanosťou – umenie a politika sa spájali, autori sa aktívne zúčastňovali politického života, chceli dosiahnuť anarchiu. Z literárnych znakov sa avantgarda vyznačuje experimentovaním s formou (verše, strofy, rýmy), básne boli často v kaligramoch – usporiadané do obrazcov, slovník bol moderný – technické výrazy, prozaizmi, vulgarizmi.



Kubizmus
Názov kubizmus pochádza od slova cube –kocka. Prvým dielom kubizmu bol v roku 1906 obraz Slečny z Avignonu od Pabla Picassa. Vo výtvarnom umení začalo dochádzať k narúšaniu perspektívy, autori rozkladali maľované veci na geometrické útvary. Chceli zachytiť veci v procese vzniku, z viacerých polôh. Medzi maliarov kubizmu patrí PABLO PICASSO, GEORGES BRAQUE. V literatúre sa kubizmus začal rozvíjať o niečo neskôr. Autori sa snažili nájsť v bežných javoch niečo nové, originálne. Používali slová, ktoré vyvolávali asociácie. Spájali obrazy, ktoré spolu nesúviseli, duševné pocity bez logickej nadväznosti. Používali vysoko intelektuálne slová. Typograficky upravovali básne do kaligramov. Preferovala sa poézia. Medzi autorov patria MAX JACOB, JEAN COETEAU, GUILLAUME APOLLINAIRE.

Futurizmus
Názov futurizmus pochádza z latinského futurus – budúci. Tento smer vznikol v roku 1909, keď Filipe Tommas Marinetti vydáva v časopise Le Figaro manifest k futurizmu. Autori boli fascinovaný vedecko-technickým rozvojom, inšpiráciu hľadali v „poézii bezdrôtovej telegrafie“, zvukoch strojov atď. Chceli reformu spoločnosti, odvrhovali všetko, čo bolo doposiaľ vytvorené, neuznávali staré hodnoty. Písala sa hlavne poézia. Používalo sa množstvo onomatopoických výrazov (zvuky strojov...), nepoužívali sa žiadne príslovky, prídavné mená, slovesá len v neurčitku. Podstatné mená sa spájali do tzv. analogických spojení. Miesto interpunkčných znamienok používali matematické, alebo hudobné značky. Ignorovali syntax. Používali voľný verš a nekládli dôraz na rým. Básne boli v kaligramoch. Na začiatku druhej svetovej vojny sa autori priklonili k fašizmu, čo ich po vojne priviedlo k zatrateniu.Ruský autori sa priklonili k socializmu. Podporovali takisto nacionalizmu, vojnu pokladali za očistu ľudstva, boli proti ženám a feminizmu. Medzi ruských autorov patria VLADIMÍR MAJAKOVSKIJ, VELEMÍR CHLEBNIKOV, BORIS PASTERNAK, MARÍNA CVETAJOVA.