Barok

1.4 Barok
Hrávali sa hlavne školské hry v latinskom jazyku.
1.5 Klasicizmus a osvietenstvo
Osvietenstvo je spoločenským a myšlienkovým smerom, ktorý sa šíri v 18. storočí. Vznikol ako reakcia na zlú spoločenskú situáciu - feudalizmus je v kríze, nastupuje buržoázia, rozvoj techniky, obchodu a priemyslu, ľudia sa odkláňajú od nadpozemského života, veria len vlastnému rozumu. Základom osvietenstva a klasicizmu sa stala filozofia racionalizmu, ktorej tvorcom bol René Descartes, tvrdili, že všetko sa dá vysvetliť a spoznať rozumom. Z tohto plynul protifeudálny a proticirkevný charakter osvietenstva a klasicizmu. Spochybňovali božie práva kráľov, tvrdili, že každý človek má právo na svoje presvedčenie a chceli štát pretvoriť na republiku, alebo konštitučnú monarchiu. Predstaviteľom osvietenstva bol FRANCOIS MARIE AROUET VOLTAIRE alebo francúzka skupina encyklopedistov (DENIS DIDEROT a iný, vydávali prú encyklopédiu na svete – ENCKYKLOPÉDIA, ALEBO RACIONÁLNY SLOVNÍK VIED, REMESIEL A UMENÍ)

Klasicizmus:
Klasicizmus vznikol ako prejav osvietenstva v literatúre, je len literárnym smerom. Názov je zo slova classicus – vzorový, príkladný, vinikajúci. Najviac sa tento smer rozvíjal na dvore Ľudovíta XIV. Znova sa vracali k antike, jej literárnej forme, ale aj ideálom. Výsledkom bol veľký dôraz na formu diel, autori boli sputnaný pravidlami, nebolo dôležité, aby mal autor talent, ale aby bol vzdelaný. Postavy konali pod vplyvom rozumu, hlavný konflikt bol medzi citom a povinnosťou, postavy boli idealizované – charakterové typy, krásne je to, čo je pravdivé, vyhrať mala morálka, česť a povinnosť. Pravidlá pre poéziu stanovil NICHOLAS BOILEAU v diele BÁSNICKÉ UMENIE. Žánre sa delili na vysoké (óda, epos, tragédia), kde vystupovali aristokrati, museli byť vznešený, žiadne komické prvky, najlepšie boli, keď končili tragicky, námety z histórie a antiky a nízke žánre (satira, bájka komédia), kde vystupovali hrdinovia z nižších vrstiev, žiadny aristokrati, aj komické jednanie postáv, námety len zo súčasnosti. Miešanie žánrov bolo neprípustné. Písala sa hlavne dráma, používalo sa veľa rekvizít, mohli hrať aj ženy, mala sa dodržiavať trojjednota miesta času a deja, ale nie vždy to tak bolo.