JANKO KRÁĽ

Autor: JANKO KRÁĽ (1822-1876)
-bol najromantickejším a zároveň najrevolučnejším štúrovským básnikom
-v jeho tvorbe sa prejavuje titanizmus aj individualizmus
-študoval na Evanjelickom lýceu v Bratislave, stál na čele študentov, ktorý nasledovali Štúra po jeho vylúčení do Levoče
-myslel si, že poéziou môže zmeniť svet, bol búrlivý a i jeho básne majú buričský a nespokojný charakter
-nepoznáme všetky jeho diela a nevieme ani ako vyzeral
-keď bolo zrušené poddanstvo chodil spolu s Rotaridesom po Slovensku a hovoril poddaným aby nerobili na panskom, zato ho zavreli a skoro popravili
-písal iba balady a básne
-jeho balady boli všeobecne založené na dvoch rozporoch – rozpor jednotlivec –okolie (čo najidylickejšie vykreslil prírodu, okolie, aby tento rozpor čo najviac vynikol) a rozpor medzi snahou hrdinu uskutočniť veľký čin a nemožnosťou uskutočniť ho
-jeho balady sa od ľudových líšili aj v tom, že boli subjektívne, vyjadroval v nich svoje názory a pocity, príbeh bol zatlačený do úzadia, použil rozprávača v prvej osobe jednotného čísla
Dielo: Balady, kde spracoval ľudové povery a povesti
ZAKLIATA PANNA VO VÁHU A DIVNÝ JANKO
Úvod
-autor sa stotožňuje s hlavnou postavou – Divným Jankom, hovorí, že túži po oddychu, hľadá zabudnutie, prichádza na to, že to nieje možné, ale je to možné v jeho myšlienkach, tam môže žiť, kde chce
1. časť
-opis vysnenej krajiny, potom opisuje rodinu Divného Janka a potom opis Divného Janka samého, bol nikdy neveselý, hrdý, ukrutný, divý, smelý, nikoho si nevážil, nehľadal lásku v ľuďoch, ľudia ho nenávideli, bol taký, lebo bol nespokojný zo svetom, s ľuďmi v ňom i sám zo sebou, útočisko hľadá v prírode, na brehu Váhu, ale je sám, dej sa sústreďuje na jeden deň – deň Vstúpenia – aj tento večer ide k Váhu, veľmi pochmúrny opis prírody
2. časť
-na začiatku retrospektívne rozprávanie, ako Janko počul rozprávanie starých ľudí o zakliatej panne vo Váhu, tú možno vyslobodiť len v deň Vstúpenia, s jej vyslobodením sa vyslobodí aj krajina (panna = sloboda v ústnej ľudovej slovesnosti), Janko sa ju rozhodne oslobodiť, aby prekonal samotu a nepochopenie, ale aj ostatným ľuďom aj celej krajine, dej sa vracia ku koncu prvej časti, keď sa Janko chystá oslobodiť pannu z Váhu, panna sa objaví a Janko skočí do Váhu, ale utopí sa
-prejavuje sa tu titanizmus na tom, že Janko chce oslobodením panny pomôcť sám celému kraju
3. časť
-do dediny prichádza pastier a oznamuje, že našli mŕtveho Janka, zisťujú, že Janko si neobrátil kabát, tak ako to na vyslobodenie panny bolo podľa povesti treba a preto si za svoju smrť môže sám
-Jankova smrť môže symbolizovať neúspech revolúcie a to, že umrel vlastnou vinou potom symbolizuje to, že za neúspech revolúcie si môžu Slováci sami
-časti sú oddelené aj formálne v úvode a v prvej je použitý 13 slabičný verš, v druhej 7 a 8 slabičný verš a v tretej časti je 12 slabičný verš
-romantické kontrasty sú v tomto diele hlavne medzi Jankom ako jednotlivcom a spoločnosťou, v ktorej žil ale s ktorou sa vzájomne odmietali a medzi idylickou prírodou a Jankovým búrlivým vnútrom a takisto Jankove vnútorné kontrasty
BEZBOŽNÉ DIEVKY
KRÍŽ A ČIAPKA
POVESŤ