Spoločenská situácia na Slovensku

Spoločenská situácia na Slovensku
Slovenské národné hnutie sa snažilo zapojiť medzi európske národné hnutia, ktoré mali súhrnný názov Mladá Európa, preto prijíma názov Mladé Slovensko. I napriek upadajúcemu feudalizmu v Uhorsku muselo hnutie čeliť tvrdej maďarizácii a snahe vytvoriť samostatný maďarský štát, do ktorého by Slovensko patrilo. Do čela národného hnutia sa dostávajú tzv. štúrovci – skupina národne zainteresovaný študentov, ktorý sa spoznali a zjednotili pri štúdiách na Evanjelickom lýceu v Bratislave a ich vodcom sa stal Ľudovít Štúr. V roku 1828 bola na Bratislavskom lýceu založená Spoločnosť Česko-Slovanská. Jej úlohou bolo sprvu zabezpečiť vzdelávanie učiteľov a kňazov v slovenčine, no pod tlakom okolností sa jej úloha zmenila a spoločnosť sa stala riadiacim centrom národného hnutia. 24.4. 1836 sa členovia spoločnosti na čele zo Štúrom vybrali na Devín, kde si dali prísahu, že svoj život zasvätia národu a dali si typické slovanské mená (Hurban – Miloslav) Vláda však roku 1837 túto spoločnosť zakázala a Ľudovít Štúr bol odvolaný z funkcie zástupcu profesora reči a literatúry na lýceu. Spolu zo Štúrom odišli demonštratívne z lýcea i jeho stúpenci a pokračovali ďalej vo svojej činnosti pod vedením profesora Palkoviča, ktorý učil reči a literatúru. Základ pozdvihnutia národa videli štúrovci v ľude. Snažili sa robiť osvetu hlavne medzi ním – zakladali nedeľné školy, spoločné pokladnice, divadlá, čitárne. Politicky sa angažovali za zrušenie poddanstva zlepšenie stavu poľnohospodárstva a školstva a za spriemyselňovanie Slovenska. V roku 1843 kodifikovali štúrovci spisovnú slovenčinu, ktorú prijali evanjelici aj katolíci. Ich cieľom bolo uznanie zvrchovanosti slovenského národa nad slovenským územím, správa tohto územia a uznanie slovenčiny ako národného a vyučovacieho jazyka. Pre tento cieľ sa zapojili i do revolúcie v rokoch 1848/49. V roku 1848 sa na uhorskom sneme podarilo docieliť zrušenie poddanstva. V máji 1848 sformulovali Žiadosti slovenského národa. peštianska vláda ich však neprijala a tak Štúr a Hodža založili vo Viedni Slovenskú národnú radu, ktorá viedla ozbrojené povstanie proti peštianskej vláde. Rakúsky cisár im prisľúbil splniť ich požiadavky a tak spolu s Rakúskom bojovali proti Uhorsku. Viedenská vláda uhorské povstanie potlačila, ale ich požiadavky splnené neboli, nastúpil Alexander Bach, ktorý zrušil demokratické slobody a zaviedol Bachov absolutizmus.