Slovenský romantizmus

Slovenský romantizmus
Slovesný romantizmus vychádzal z toho, že chcel pozdvihnúť národné povedomie ľudu. Tématika sa obmedzila v próze na národnú minulosť a v poézii na ústnu ľudovú slovesnosť a národnú minulosť (jánošíkovská, protiturecká tématika) v próze. Hrdina takisto pochádzal z ľudu, pričom nebol z mesta, ale z vidieka u hrdinov bol odmietaný titanizmus a individualizmus, autori sa prikláňajú k Bohu, len On môže meniť to, čo sám vytvoril, v týmto nesúhlasil Janko Kráľ. Žánre vychádzali z typických žánrov ústnej ľudovej slovesnosti – balada, pieseň, povesť, odmietali eposy a neprejavoval sa žánrový synkretizmus. V poézii sa používala sylabická prozódia, ktorú vypracovali štúrovci.

Sylabická prozódia
1) Používa sa združený rým
2) Zachováva sa rovnoslabičnosť veršov – izosylabizmus
3) V každom verši je polveršový predel
4) Dodržiavanie rytmicko-syntaktického paralelizmu- každý verš je práve jedna myšlienka
5) Bez stopového členenia
6) Najčastejšie sú použité dvanásť slabičné verše

Štúrova slovenčina
Na jej tvorbe sa podieľal Štúr ale i Hurban a Hodža, ktorý sa o tomto ich cieli dohodli u Hurbana. Vytvorili ju na základe kultúrnej stredoslovenčiny. Pravopis, ktorý používali bol fonetický – teda píš ako počuješ. V roku 1843, kedy bola táto norma slovenčiny aj kodifikovaná im ju odobril zarytý bernolákovec Ján Hollý a tak bola v tom istom roku na fare v Hlbokom vyhlásená za spisomnú. Prvé dielo v nej napísané je II. Ročník almanachu Nitra, ale začali v nej vychádzať i Slovenskje narodňje noviny.

Dielo: II. ROČNÍK ALMANACHU NITRA
-prvé dielo napísané v štúrovej slovenčine

Dielo: SLOVENSKJE NARODŇJE NOVINY
-prvé slovenské politické noviny
-vychádzali od roku 1845 do roku 1848
-písané v štúrovej slovenčine
-obsahovali literárnu prílohu OROL TATRANSKÝ