Colné právo
Predmetom právnej úpravy v oblasti colného práva j predovšetkým clo. Pri vymedzení pojmu cla vychádzame z toho, že ide o ekonomický a právny nástroj, ktorý je bezprostredne spätý s existenciou štátu. Colný zákon z roku 1927, ktorý platil až do roku 1953, zahrňoval pod pojem colných platieb nielen clá, ktoré charakterizoval ako „verejné dávky ukladané štátom jednostranne hospodárskych dôvodov“, ale aj celý rad ďalších dávok, daní a poplatkov, ktoré sa vyberali v rámci osobitného konania. Colný zákon z roku 1953 túto skupinu colných platieb zúžil na clá, náhradnú dávku sa daň z obratu a colnú náhradu. Pretože colné zákony z roku 1974 a 1992 neobsahovali pojem cla vo forme legálnej definície, precizovanie tohto pojmu bolo doteraz predovšetkým v rukách právnej teórie, podopretej skúsenosťami z praktickej aplikácie colných predpisov, prípadne poznatkami z právneho poriadku iných štátov.
Vznik cla sa dáva do súvislosti s dávkami, ktoré sa vyberali za zriaďovanie a ochranu komunikácií, prípadne s niektorými platbami vyberanými za povolenie obchodovania s cudzincami. Dôvodom vzniku tejto platby bol samozrejme fiskálny záujem štátu. Na niektorých miestach si však právo vyberať clo prisvojila aj šľachta, neskôr dokonca aj mestá a kláštory. Iba v samotnom Nemecku koncom 13. storočia platilo 1 779 colných systémov a sadzieb – okrem Pruska, kde sa používalo ďalších 60 colných systémov a sadzieb.
Žádné komentáře:
Okomentovat