IVAN KRASKO

Autor: IVAN KRASKO (1876-1958)
-vlastným menom Ing. Ján Botto, jeho prvý pseudonym bol Janko Cigáň
-študoval na gymnáziách v Rumunsku, Nemecku, potom vyštudoval ČVUT v Prahe, stal sa chemickým inžinierom
-bol ovplyvnený impresionizmom a symbolizmom
-mal pľúcnu chorobu, bál sa založiť si rodinu, z toho plynuli jeho pocity osamelosti
-skoro celý život prežil v Čechách
Znaky tvorby
1) Zaoberá sa len troma okruhmi tém – intímne (vzťah k matke, milej, názory na život), prírodné, spoločenské (národná a sociálna problematika)
2) Diela majú smutné, pesimistické ladenie, hlavne pocity osamelosti, skepsy, rezignácie
3) Je subjektívny a každý jeho hrdina je jeho autoštylizáciou, má pocity výnimočnosti
4) Používa ustálené symboly – démon = útlak, červené plamene = revolúcia, poplašný zvon = už je neskoro, topole = samota, havran, noc, tma = smútok
5) Používa svoju vlastnú prozódiu tzv. Kraskovskú prozódiu, ktorá je kombináciou sylabickej a sylabotonickej prozódie
Dielo: NOX ET SOLITUDO (NOC A SAMOTA)
-zbierka básní
-obsahuje hlavne intímnu a prírodnú lyriku
-básne sú bez epického deja, postavené na rozpore medzi snom a skutočným svetom
-autor túži po šťastí, láske, priateľstve, ale svet je egoistický a zlý, uvedomuje si že to čo chce nemôže uskutočniť, z toho plynú jeho pocity smútku a rezignácie, tieto pocity spôsobujú jeho vylúčenie zo spoločnosti a samotu, ktorá jeho situáciu ešte zhoršuje
-všetky tieto pocity mal Krasko aj v reálnom živote, nevedel sa s tým vyrovnať
-básne vychádzajú zo skutočných zážitkov, ale tie sú tam len naznačené, ide v podstate len o záver príbehu
HĽA, LUNA BLEDÁ
-spomienka na ženu, ktorá žila pri ceste v bielom mončeku
PLACHÝ AKORD
-spomienka na to, ako pri božích mukách stretol dievčinu rovnako smutnú a nešťastnú ako on
STARÁ ROMANCA
-o predajnej láske, svadbe mladej ženy zo starým mužom pre peniaze
UŽ JE POZDE
PRŠÍ, PRŠÍ
AMINKE
NA CMITERI
TOPOLE
-pochmúrna báseň s prírodnou tématikou, topole sú symbolom duše
VESPER DOMINICE (NEDEĽNÝ VEČER)
-spomienky na matku, ktorá v nedeľu sedí a číta bibliu
SOLITUDO (SAMOTA)
-pripomína motlitbu, monológ k Bohu
-hovorí o tom, že človek je v jeho dobe bezmocný, trpí, že ľudia málo dodržiavajú kresťanské princípy a ešte nie sú hodný, aby uskutočnili ich sny
JEHOVAH
-jediná báseň, ktorá sa zaoberá národnou problematikou
-vidí zúfalú situáciu Slovákov, ale je toho názoru, že si zato môžu sami, preto na nich volá hnev boha Jehovaha, keď s tým niečo neurobia
QUIA PULVIS SUM (PRETOŽE SOM PRACH)
-úvahy o zmysle života