Bolo to spôsobené neúmerným nárastom ...

Bolo to spôsobené neúmerným nárastom tzv. vnútorných ciel vyberaných aj za prechod medzi administratívnymi útvarmi toho istého štátu. Jedným z hlavných cieľov nastupujúcej buržoázie bola preto likvidácia tohto systému. Vo Francúzsku sa to podarilo v rok 1664, naopak v Rakúsku až v roku 1775. Znamenalo to prechod k jednotnému colnému územiu. Fiskálna úloha cla však zostala zachovaná; ešte začiatkom tohto storočia predstavoval výnos dovozného cla takmer 50% štátneho rozpočtu. Okrem tejto fiškálnej funkcie však clo začalo postupne plniť aj funkciu ochranársku (colný protekcionizmus). V súlade s nastupujúcim učením tzv. merkantilizmu, podľa ktorého iba obchod (najmä zahraničný) môže byť zdrojom skutočného bohatstva krajiny, sa za pomoci sústavy ciel začala chrániť domáca výroba a domáci trh pred nadmerným dovozom zahraničného tovaru. Začiatkom tohto storočia začal colný protekcionizmus tuzemský prerastať do colného protekcionizmu medzinárodného a clo tak začali využívať jednotlivé monopoly za účelom ovládnutia zahraničných odbytísk. Clo sa pritom postupne doplňovalo o ďalšie obchodno-politické nástroje (devízové obmedzenia, diferenciáciu devízových kurzov a pod.) a pojem zahranično-obchodnej politiky sa tak prestal kryť s pojmom colnej politiky.