Záujem a oprávnenosť

Na základe odvekého záujmu človeka o etiku by sa zdalo, že nie sú potrebné ďalšie vysvetlenia. Čo robiť je najpálčivejšia otázka, ktorú si kladie človek. Ide o problémy bezprostredne naliehavé a pramenia z jeho potrieb a ohrození. Keď však pominula naliehavá potreba a vytvoril sa priestor a čas na uvažovanie, človek nemôže robiť nič iné než sa pýtať na to ,čo robí a čo má robiť, aby jeho život mal nejaký zmysel .Nastoluje sa tu mravný problém implicitne. Človek sa k nemu nedostáva prostredníctvom všeobecnej a abstraktnej formulácie. Mravný aspekt sa nachádza vo vnútri problémov ,ktoré sú konkrétne a osobitné v zmysle vlastnej existencie, o jej usmerňovanie. Etika je uvažovaním o tomto životnom probléme. Je teda vedou výsostne ľudskou .Aj napriek tomu ,a vzhľadom na oprávnenosť bádania sa vyskytli viaceré námietky. Sú založené na všeobecných dôvodov ,ktorých preskúmanie a popretie závisí od iných disciplín. Námietky ,ktoré neuznávajú platnosť metafyzického a metafenomentálneho poznania a neuznávajú tiež ,že ľudia majú zásadne rovnakú prirodzenosť. Námietka L.Levý Bruhla proti poznaniu normatívnej vedy, spočíva na predsudku pozitivizmu a zástancov vedy , ktorí nepripúšťajú iný zaručení prameň istoty okrem vedy. /matiky/ , vylučujú systematické a metodické poznanie hodnôt a noriem .Námietky všeobecného charakteru pochádza zo strany logického pozitivizmu. Podľa neho úsudky etické ,estetické a metafyzické nemajú význam. Etické návrhy nič neznamenajú a nie sú ani pravé ani falošné. Všetko na čo sa možno podľa nich odvolať je subjektívne a emocionálny dôvod ,ktorý ich vysvetľuje. Etika redukuje- psychológiu a sociológiu. Námietka neobstojí ak poukážeme na opravdivú mravnú skúsenosť, skutočné vnímanie hodnoty.