Človek nie je od prírody dobrý ani zlý.

Človek nie je od prírody dobrý ani zlý. Do sféry morálnych hodnôt vstupuje ako kultúrna bytosť a tento vstup nie je možný bez výchovy. Do života dieťaťa a jeho osobnostného vývinu vstupujú rodičia ako prví vychovávatelia. Pôsobením rodičov na dieťa za kladú základy pre formovanie jeho morálnych vlastností. Dieťa by malo byť v rodine vychovávané k sebaúcte, sebacitu a sebadôvere. Tieto vlastnosti predstavujú reálnu a správnu predstavu o sebe. Dieťa sa musí cítiť bezpečne, isté a milované rodinou a spoločnosťou, ale zároveň musí pochopiť, že nie je stredobodom vesmíru.
Za dôležité morálne vlastnosti, ktoré sú v možnostiach rodinnej výchovy zvládnuteľné pokladám trpezlivosť, mierumilovnosť, spoľahlivosť, poriadkumilovnosť, odvahu a vytrvalosť. Sú výrazom uznania hodnoty druhého a rešpektovania všetkého, čo nás obklopuje. Viesť dieťa k humanistickému ideálu znamená naučiť ho tolerancii k rozdielnosti u iných. V rodinnej výchove sa orientácia na normy mení smerom k orientácii na seba. Je to premena od „povinnostných hodnôt“ ako sú disciplína a poslušnosť k „sebarozvíjajúcim“ hodnotám.
Hodnotová orientácia sa odráža v konkrétnej forme mravnej výchovy, ktorá má svoje ciele, zásady, formy a metódy. Hodnota v pedagogickom systéme je chápaná ako prostriedok, tak aj cieľ. Medzi nové princípy mravnej výchovy pribudli princípy názorového pluralizmu, tolerancie, sociálneho konsenzu, dobrovoľnosti, optimizmu, humanizácie a demokratizácie. Výchovné programy sa dopĺňajú o empatiu, sebaocenenie, sebarealizáciu a prosociálnosť.