S rastom a dospievaním dieťaťa rodič stráca svoje pozície. Napriek tomu na životnej dráhe vzťah dieťaťa k rodičovi pretrváva ako jeden z najtrvalejších a najsilnejších. Žiak si zo svojho rodinného – sociálneho prostredia do školy prináša predovšetkým určitý model života. Čím bohatšie vybavenie dieťa v rodine získalo, tým je i konfrontácia so školou, s učiteľmi jednoduchšia. Pre správne pochopenie vzťahu rodinného zázemia a správania sa žiakov môže učiteľovi pomôcť poznanie typu (štýlu) rodinnej výchovy, spôsoby kontroly rodičov.
Neúplnosť rodiny, konfliktný boj rodičov o deti, sa môže prejavovať v oblasti somatických porúch žiakov, v oblasti poznávacích procesov, ale zvlášť v oblasti citovej – podráždenosť, apatia, nezáujem, zádumčivosť... Preto k základnej pedagogickej a psychologickej vzdelanosti učiteľa patrí teoretické poznanie typov rodinnej výchovy. Prax učiteľa často vyžaduje viac. Učiteľ a rodič by preto mali spolupracovať ako doplňujúci partneri, ktorí zohľadňujú svoje výchovné postupy. Dialóg medzi rodičom a učiteľom nemá byť iba výmena informácií ale učiteľ musí vystupovať ako predstaviteľ noriem a požiadaviek školy, zákona, ale vždy s ohľadom na dobro žiaka. Tak rodičia ako aj učitelia musia byť najprv ochotní spolupracovať až potom sa dá skĺbiť výchova oboch v prospech dieťaťa.
Žádné komentáře:
Okomentovat