Toto poznanie ľudstvo už dávno sformulovalo ako zlaté pravidlo mravnosti,

Toto poznanie ľudstvo už dávno sformulovalo ako zlaté pravidlo mravnosti, ktoré môže mať svoju pozitívnu alebo negatívnu podobu. V pozitívnej podobe je vyjadrené: Správaj sa k iným tak, ako chceš, aby sa oni správali k tebe. V negatívnej podobe znie: Nerob iným to, čo nechceš, aby oni robili tebe. Zlaté pravidlo v pozitívnej aj negatívnej podobe je vyjadrením aktívneho prístupu mravného subjektu k tvorbe mravných vzťahov v spoločnosti a najmä k formovaniu medziľudských vzťahov. Zlaté pravidlo vo svojej negatívnej (pasívnej) podobe zodpovedá tomu, čo Lillie nazval zvykovou morálkou, zatiaľ čo vo svojej pozitívnej (aktívnej) podobe je adekvátne reflexívnej morálke, prípadne konvenčnej a postkonvenčnej úrovni mravného vývinu podľa L. Kohlberga. Altruizmus ako hlavný princíp vzťahov medzi ľuďmi má najväčší nedostatok v tom, že je jednostranný a príliš náročný vo vzťahu ku konajúcemu mravnému subjektu. Je to skôr mravný ideál, ktorý môžu dosiahnuť niekoľkí jednotlivci, ale nemôže to byť mravný ideál pre väčšinu členov spoločnosti. Spolupráca a nevyhnutnosť jej rozširovania a prehlbovania vyvolala potrebu inštitucionálnej garancie v podobe štátu, spoločnosti a ich inštitúcií. Altruizmus je skôr konzervačným prvkom, ktorý je potrebný a nevyhnutný, ale najmä ako sekundárny princíp vhodný pri riešení problémov. Ideál spolupráce, pochopený ako vzájomne prospešná spolupráca, je ľahšie dosiahnuteľný a realizovateľný aj pre priemerného človeka ako mravný ideál, súvisiaci s altruistickým správaním. Keď pod morálkou rozumieme aktuálny stav mravného vedomia a mravných vzťahov fungujúcich v spoločnosti, potom mravný ideál spolupráce založený na zlatom pravidle mravnosti je oveľa bližšie k realizácii v každodennom správaní a konaní človeka ako asketický cieľ.